Začína sa nový vek a na Zemi sa narodia dve deti. Ježiš a Marcus. Ježiš ako svetlo, Marcus ako jeho tieň. Marcus Scipio je Riman pochádzajúci zo slávneho a bohatého rodu. Celý život túži iba po jednom – po smrti. Je dieťaťom, ktoré jeho matka začala nenávidieť ešte pred narodením. Jeho otec je opilec, ktorý sa o Marcusa nezaujíma, pretože miluje dieťa, ktoré splodil s otrokyňou. Marcus vyrastá v tieni, z ktorého sa nedokáže vymaniť. Rozhodne sa, že už nechce vidieť a oslepne. Vtedy sa zjavuje chaldejský učiteľ, filozof a mág Anjalis, ktorý začne Marcusa učiť. Marcus je však dieťaťom temnoty. Ježiš je svetlom, Marcus je tmou a Anjalis je svedkom ich životov. Všetci traja sa jedného dňa vydajú na cestu do Jeruzalema. V Jeruzaleme sa kniha „Kto kráča v temnotách“ aj končí. Marianne Fredrikssonová nechá svojich hrdinov, aby v tomto meste naplnili svoj osud.

   Iný a v niečom predsa totožný príbeh sa stal o dvetisíc rokov neskôr na Slovensku. Mladá žena žila svoj život tak, ako si ho predstavovala. Vyštudovala školu, vydala sa, narodili sa jej deti. Všetko bolo v poriadku, až kým si žena jedného dňa neuvedomila, že chce zomrieť. Nikto nevedel prečo. Žena si ľahla do postele a začala čakať na smrť. Doľahla na ňu temnota. Nechcela sa zabiť, neohrozovala svojim konaním seba ani nikoho iného. Pravidelne jedla a pila, občas niečo povedala, občas sa prešla po byte. Čakala. Postupne začala chradnúť. Netrpela žiadnou chorobou a predsa umierala. Po niekoľkých mesiacoch ju našiel jej manžel nehybne ležiacu v posteli. Jednoducho jej prestalo tĺcť srdce. Pohltila ju tma.