Hneď na začiatku chcem pripomenúť, že v dobe keď obchodné domy Tesco prišli na Slovensko, tak som tam vcelku rád nakupoval.  No čím dlhšie sú u nás etablované,  tým ich úroveň v mojich očiach  všeobecne klesá.

Začalo to tým, keď nás zákazníkov presviedčali, že deň nemá 24 hodín, ale o 5 minút viac lebo ich pokladne mali technickú prestávku od 23.55 do 24.05 hodín. Potom  to pokračovalo odplašovaním skutočných vrabcov  z regálov,  aby mi takmer úplne znechutili nákupy  nedoplnenými regálmi, nahnitým ovocím   a zdupľovaným zaúčtovaním  tovaru.

No dnes som akosi podľahol  naliehaniu mojej drahej polovičky a po čase sme zasa šli na nákup do tohto obchodného domu. Vyzeralo to nádejne. Na sobotu podvečer tam nebolo veľa kupujúcich  a ku podivu otvorená bola  aj asi polovica pokladníc, čo až také samozrejmé  nie je. Dokonca nejaké z nich boli   bez čakajúcich ľudí. A tak  som vylúčil  z môjho záujmu tzv.  expresnú pokladňu,  kde môžu ísť len tí,  čo majú  maximálne  10 položiek tovaru a približoval som sa k pokladni č. 13.

Nie som na toto číslo extra poverčivý, ale keďže  okrem mladej brigádničky, ktorá obsluhovala pokladnicu tam nikto nebol, tak som  si spokojne a s rozvahou začal  vyberať nákup z vozíka na pás. Keď sme  všetok nákup pekne vyložili a čakali kedy  nám ho začne brigádnička blokovať,  miesto tovaru počujem jej štebotavý hlások. Máte kartičku? Vravím akú máte na myslí. Tu vašu tescovskú  alebo bankomatovú kartu. Tak to spresnila a spýtala sa či budem platiť bankomatovou kartou. Odpovedám,  áno. Je v tom nejaký problém? 

Jej reakcia bola taká, že mi rukou ukázala na ceduľu, na ktorej bolo napísané, že je to pokladnica kde sa nedá platiť kartami. A tak rád nerád,  som spolu s manželkou tovar vložil naspäť do vozíka, spolu asi 35 položiek a spýtal som sa slečny, či sa na to ako budem platiť nemohla spýtať vtedy,   keď som začal tovar vykladať z vozíka (predo mnou tam totiž žiadny kupujúci nebol). Odpovedala dačo v tom zmysle, že je tam ceduľa, ktorú som si mal všimnúť a že ona má z toho, že sa tam nedá platiť kartou už  „nervy“. 

Jej sa nedivím, že  má z toho „nervy“, no divím sa  vedúcemu obchodného domu, že  nevie poučiť  brigádničky pri pokladniciach, aby slušne upozornili ľudí a ospravedlnili sa im, že síce sú vo veľkom obchodnom dome, ale s bankomatovou kartou sa nedá platiť pri všetkých pokladniciach.  Ďalej sa divím, že síce majú rozhlas, ale ten okrem vtieravej hudby nevedia využiť nato, aby  kupujúcich upozornili, že taká a taká pokladnica je len pre niektorý druh kupujúcich. A úplne je mimo  rozsah môjho chápania, keď je polovica pokladni neotvorených  a miesto toho aby zavreli tu, čo nemá funkčný terminál na karty  tak nechajú zavreté funkčné pokladne. Jedným slovom amaterizmus.

Tá brigádnička pri pokladni, ktorá nikdy nezažila upachtené socialistické predavačky sa im svojou úrovňou,  bez toho aby o tom vedela,   už skoro vyrovnala. A to už  je veru riadna hanba, ktorá padá na hlavu kapitalistického podniku a na druhej veľmi vážne varovanie, že socialistické gény začínajú rásť aj tam, kde by ich už nikto nečakal - u mladých ľudí.  No čo,  stále platí, aká je spoločnosť,  takí ľudia v nej žijú.

Prajem pekný sobotný večer. J.Kotulič