milujem okná autobusov....a viete prečo? úžasne sa na nich odrážajú tváre cestujúcich a tak ich môžete sledovať bez toho, že by ste čumeli priamo na nich....zatiaľ to celé znie ako dáka nová úchylka...ale nie je... hneď to vysvetlím :)
zvykla som mať v ušiach hudbu lenže odkedy som zistila, že všetky sluchátka do mobilu majú v mojich rukách životnosť rok a ani o deň viac, tak ...odvtedy už iba pozorujem....
poviem vám je to zaujímavá činnosť....dá sa pritom dokonca čo to naučiť o chovaní meskohromadných jedincoch ...
čím to začalo..?.. bolo asi kol takej piatej aj dačo....šla som si zazjapať na skúšku pred naším zajtrajším veľavýznamným koncertom...dve sedadlá predomnou sedelo dievča s až príliš neuveritelne krásnymi črtami tváre... ( tu objasním, že som ešte stále "na chlapof" a nevidím problém v tom keď žena kladne ohodnotí výzor inej ženy )
.... no a tak som celú cestu hľadala či predsa...či predsa nieje na nej dakde /dačo na kritiku...verte či nie nebolo....
Počas mojej dnešnej ďalšej cesty v autobuse bol na muške párik ...aj keď najskôr ako párik nepôsobili...ale sadli si vedľa seba...pochopila som až keď sa on k nej nenápadne nápadne tisol a ona sa nápadne nenápadne odťahovala :) srandovné aké vieme byť dakedy dámy...lenže táto dáma to hrala skutočne bravúrne ... on sa snažil vysvetliť nevysvetlené, ale ona akože nič...niečo na ten štýl že "totok ti môj milý tak ľahko neprejde"
...skúšal to ďalej a neodradil ho ani jej nepriaznivý tón v hlase, ani jej gestá či mimika...po dlhšom oňuchávaní a snahe o to dať jej aspoň bozk na líce "veď nech sa už toľko nehnevá" si pred nich sadla taká strašne veľká teta, cez ktorú už nebolo vidieť nič :(
...a tak som si myslela že prídem o pointu ...
v hlave mi celý ten čas behalo: " uzmieria sa? " ............ " prečo asi bola nahnevaná? "
Vystupovali ...otočila sa na neho ...usmiala ....a nalepila mu pusu( škoda že nie na čelo )
............príbeh skončil .
Ale ...
...začal ďalší....
...nastúpila....ach ako dobre si na ňu pamätám....sadla si rovno ku mne...keby si na mňa pamätala nesadla by si....ale nepamätá...prečo aj....
Bolo slnečné popoludnie....vysmiata a hrdá som sa vracala domov z mojej prvej skúšky speváckeho zboru .... zrazu počujem hnusne prenikavé klopkanie opätkov....
"Hej ty malá !!! ...chodíš k nám do zboru čo??? a nejdeš náhodov zlým smerom? ....lebo vieš tutok ja s kamoškou sme sa rozhodli, že ťa unesieme....pozri tam máme pivnicu v nej ťa zavrieme a budeme ťa mučiť....bojíš sa? " namiesto odpovede mi po lícach stekali slzi... Držala ma za bundu a vyhrážala sa mi....bola samozrejme o hlavu väčšia....a teraz...po toľkých rokoch...sedí vedľa mňa...z uší jej znie trapne popová kapelka a na sebe má iba daký šedý sveter napriek tomu , že vonku je aspoň minus 10° a ľudia sú zababušený v kabátoch....
...nevnímajúc realitu som si prehrávala znovu a znovu tú scénu ....ešte stále mi behá mráz po chrbte...Do kelu ako som jej vtedy mohla uveriť? Ako to že som sa jej tak hrozne bála? Je možné, že preto tak veľmi nenávidím spevácke zbory ?
"Vystupujem pustíte ma?" zadrela som pomedzi zuby a ona sa len tak povýšenecky pootočila akože nech prejdem....vytiahla som však spod sedadla moju maxi kabelu a ona čoskoro zistila, že to bola chyba sa nepostaviť ... neudrela som ju s ňou...aj keď asi som tak trochu aj chcela...priznávam....nakoniec som sa iba na ňu udivene pozrela ...ona ten hnusne arogantný výraz že "vlez mi na hrb" ...
a ja?
... vystúpila som....
zvykla som mať v ušiach hudbu lenže odkedy som zistila, že všetky sluchátka do mobilu majú v mojich rukách životnosť rok a ani o deň viac, tak ...odvtedy už iba pozorujem....
poviem vám je to zaujímavá činnosť....dá sa pritom dokonca čo to naučiť o chovaní meskohromadných jedincoch ...
čím to začalo..?.. bolo asi kol takej piatej aj dačo....šla som si zazjapať na skúšku pred naším zajtrajším veľavýznamným koncertom...dve sedadlá predomnou sedelo dievča s až príliš neuveritelne krásnymi črtami tváre... ( tu objasním, že som ešte stále "na chlapof" a nevidím problém v tom keď žena kladne ohodnotí výzor inej ženy )
.... no a tak som celú cestu hľadala či predsa...či predsa nieje na nej dakde /dačo na kritiku...verte či nie nebolo....
Počas mojej dnešnej ďalšej cesty v autobuse bol na muške párik ...aj keď najskôr ako párik nepôsobili...ale sadli si vedľa seba...pochopila som až keď sa on k nej nenápadne nápadne tisol a ona sa nápadne nenápadne odťahovala :) srandovné aké vieme byť dakedy dámy...lenže táto dáma to hrala skutočne bravúrne ... on sa snažil vysvetliť nevysvetlené, ale ona akože nič...niečo na ten štýl že "totok ti môj milý tak ľahko neprejde"
...skúšal to ďalej a neodradil ho ani jej nepriaznivý tón v hlase, ani jej gestá či mimika...po dlhšom oňuchávaní a snahe o to dať jej aspoň bozk na líce "veď nech sa už toľko nehnevá" si pred nich sadla taká strašne veľká teta, cez ktorú už nebolo vidieť nič :(
...a tak som si myslela že prídem o pointu ...
v hlave mi celý ten čas behalo: " uzmieria sa? " ............ " prečo asi bola nahnevaná? "
Vystupovali ...otočila sa na neho ...usmiala ....a nalepila mu pusu( škoda že nie na čelo )
............príbeh skončil .
Ale ...
...začal ďalší....
...nastúpila....ach ako dobre si na ňu pamätám....sadla si rovno ku mne...keby si na mňa pamätala nesadla by si....ale nepamätá...prečo aj....
Bolo slnečné popoludnie....vysmiata a hrdá som sa vracala domov z mojej prvej skúšky speváckeho zboru .... zrazu počujem hnusne prenikavé klopkanie opätkov....
"Hej ty malá !!! ...chodíš k nám do zboru čo??? a nejdeš náhodov zlým smerom? ....lebo vieš tutok ja s kamoškou sme sa rozhodli, že ťa unesieme....pozri tam máme pivnicu v nej ťa zavrieme a budeme ťa mučiť....bojíš sa? " namiesto odpovede mi po lícach stekali slzi... Držala ma za bundu a vyhrážala sa mi....bola samozrejme o hlavu väčšia....a teraz...po toľkých rokoch...sedí vedľa mňa...z uší jej znie trapne popová kapelka a na sebe má iba daký šedý sveter napriek tomu , že vonku je aspoň minus 10° a ľudia sú zababušený v kabátoch....
...nevnímajúc realitu som si prehrávala znovu a znovu tú scénu ....ešte stále mi behá mráz po chrbte...Do kelu ako som jej vtedy mohla uveriť? Ako to že som sa jej tak hrozne bála? Je možné, že preto tak veľmi nenávidím spevácke zbory ?
"Vystupujem pustíte ma?" zadrela som pomedzi zuby a ona sa len tak povýšenecky pootočila akože nech prejdem....vytiahla som však spod sedadla moju maxi kabelu a ona čoskoro zistila, že to bola chyba sa nepostaviť ... neudrela som ju s ňou...aj keď asi som tak trochu aj chcela...priznávam....nakoniec som sa iba na ňu udivene pozrela ...ona ten hnusne arogantný výraz že "vlez mi na hrb" ...
a ja?
... vystúpila som....
Komentáre
priznávam sa...
heh
výstižné :)
Dala by sa pisat cela kronika zazitkov urcite.. a z tych tvojich opisanych, kazdu jednu situaciu som si zazil..
aj sluchatka si asi kupujeme take iste :D
ale vies co sa mi prihodilo s poslednymi?.. pokazilo sa iba jedno - prave. Nie je to uz stereo, ale ponuklo mi to zaujimavy kompromis, medzi pozorovanim a pocuvanim :)