Na druhý deň sme vyrazili z Altzonomi o tretej v noci. Po dvoch hodinách stúpania pri svetle čeloviek nás v začínajúcom sa brieždení fascinovali žiariace svetlá miliónového mesta Puebla vzdialeného 43 km.
Pred pol siedmou sme už boli pri bivakovacej škatuli. Petra sme našli poriadne vymrznutého, príznaky výškovej choroby sa našťastie nedostavili. Pokračoval s nami.
Nad bivakovacou búdou nasledovalo pomerne strmé skalné rebro tvorené lámavou skalou.
ranné hmly v okolí bivakovacej búdy Esperanza Lopez Mateos
stúpanie k
Torre de San Augustin je už na dosah
Keď sme ho prekonali a vystúpili sme na vrchol Torre de San Augustin, kde nás privítala len kostra schátralej bivakovacej búdy, nachádzali sme sa 20 metrov nad päťtisícmetrovou hranicou.
Ďalej nás čakala už len príjemná chôdza po ľadovci k prvému vrcholu Las Rodillas a ďalej až k prsiam Izty. Pre istotu na lane, ale bez mačiek. Hlavný vrchol El Pecho nemá, na rozdiel od Popocatépetlu a Orizaby, kráter. Vrcholové partie Ixtaccihuatlu pripomínajú skôr alpský terén.
Vrcholové foto, dobrý pocit, nádherný výhľad...
Nie veľmi vydarená panoramatická fotografia z vrcholu Ixtaccihutlu
Zostup ľudoprázdnym kopcom do La Joya trval len tri hodiny. Pri Petrovej bivakovacej škatuli sme stretli švajčiarsky pár. Chlapík práve za búdou urputne zvracal a mexický horský vodca netrpezlivo čakal, kedy sa nedostatočne aklimatizovaní Švajčiari rozhodnú vrátiť dole. Dočkal sa pomerne rýchlo...
Zdroj fotografií:
Komentáre
parada :)
PF
Impozantné
uzasne!
Biela krása :-)
Paolo - a kedy si si už bol istý, že si sa dotkol kolien Bielej ženy ?
Nádherné zábery, úžasná krajina ...
nádherné zábery
Pali...