Konečne sa vyspím! Viem, zápasy o desiatej večer, končiace sa o polnoci, na prvý pohľad nevyzerajú zabijácky, ale kým sa ukľudnia po zápase všetky myšlienky v hlave a hormóny v tele, chvíľu to trvá. Hodinu určite, po výsledku 7:1 aj tri. Preto ten nedostatok spánku.

Otázkou je, čo budem vlastne teraz po večeroch robiť? Ako to vyzeral môj život pred majstrovstvami sveta? Akosi mám problém rozpamätať sa. Evidentne trpím syndrómom veľkých turnajov. Po zimnej olympiáde a MS v hokeji sa už tretí krát tento rok môj stav zhoršil. Stále sa mi to vracia. Jedno veľké okno. Teda už tri.

Do toho pracovný výkon skoro na bode nula a nešťastný zamestnávateľ. Teda ja. Ale tak som to chcel. Byť nezávislý a zároveň mať čas užívať si život.

S majstrovstvami sa akosi sám od seba zdvihol príjem vypitého alkoholu. Údajne sa tu niekde vyskytla jazda pod vplyvom. Dokonca údajne až niekoľko jázd, ale o tom až niekedy inokedy na policajnej stanici. Aby som náhodou niečo údajné nevyzradil, uzavriem to.

Celkovo som s majstrovstvami spokojný, tak s víťaznou krajinou, ako aj s priebehom šampionátu. Finančný prínos z majstrovstiev bol tiež k mojej spokojnosti, jednu epizódku na túto tému čoskoro prihodím. Nespokojný som len s držiteľom Zlatej lopty pre najlepšieho a najužitočnejšieho hráča na turnaji, pretože Messi určite nebol lepší ako Arjen Robben, či Thomas Müller a ďalší hráči ako James Rodriguez, Mascherano, Neymar, Kroos, či Hummels sa mu výkonmi minimálne vyrovnali, minimálne. No, lebo Messi. Už je to otrepané.

Adeus.