jak slon v porceláne, no nedá mi: vzťah, v ktorom sa už na začiatku jeden z partnerov snaží toho druhého spútať svojou nedôverou, podozrievaním, nárokmi na jednostranné prispôsobovanie sa, obvykle nemá dobrú perspektívu.
Sympatizujem s tebou, dľa mojej skúsenosti uvažuješ veľmi dobre, ideš po podstatných veciach...

uznavam, ze takato nedovera len znici vztah, ale su aj pripady, ked sa oplati. napr my sa s priatelom obcas tak podpichneme (typu: zasa si bol s tou tvojou novou frajerkou chlastat?), neberieme to uplne vazne, ale uz parkrat sa stalo, ze na taku priamu odpoved sme si povedali pravdu aj ked sme to chceli zamlcat (hovorime si pravdu za kazdych okolnosti, len obcas nieco "zabudneme" povedat)... Nikdy sa nestalo nic vazne, ale par "chyb" sa objavilo a na zaklade toho sa s tym da bojovat... pretvarat sameho seba, ked nas hloda zle svedomie...

je jasne ze je to nahovno, resp. bolo, lebo chvala bohu, ze je to o byvalom vztahu :)

a tá je síce riziková, no ako vravíš, "oplatí sa", hlavne z hľadiska dlhodobej perspektívy vzťahu. Otvorenosť je ako silný liek: buď niečo "choré" vo zťahu vylieči, alebo celý vzťah zabije...
Induška písala o nedôvere, kontrole, majetníctve, žiarlivosti... a to je poněkud jiné kafe...

ja mat takuto frajerku tak ju poslem do...

kade lahsie, nech si ide sputavat niekoho ineho...

nic neni horise jak OTRAVNE ziarlivy partner (ci uz muz alebo zena)