Popoludní čakal veľký vlk v tmavom lese na dievčatko, ktoré nieslo v košíku zásoby pre starú mamu.

„Nesieš ten košíček babičke?“, spýtal sa vlk.

Dievčatko prisvedčilo. Vlk sa potom vyzvedal, kde babička býva. Dievčatko mu to povedalo a vlk zmizol v lese.

Keď dievčatko vošlo do babičkinej izby, hneď si všimlo, že v posteli leží ktosi v čepci a v košeli. Nebolo ani sedem a pol metra od postele, keď zbadalo, že to nie je babička, ale vlk, lebo vlk v čepci sa podobá babke ešte menej ako autobus Sofii Lorenovej.

Dievčatko vytiahlo z košíka automatickú pištoľ a bleskovo ho zastrelilo.

Veci sa vždy nevyvíjajú podľa určených schém. Netreba sa priveľmi spoliehať ani na výroky klasikov, bájok alebo prísloví. „Keď sa chceš naučiť plávať, msíš skočiť do vody,“ hovorí jedno z nich. Niekto sa plávať možno naučí, ale mnohí sa utopia.

Vždy je lepšie mať skutočnosť stále pred očami.