Apríl – dekafónia nálad, bizarná výstavka obrazov v dažďových kvapkách, po mlákach na chodníkoch ... aj v nás, ľuďoch ... A predsa tuším, počujem, s radosťou vnímam jasavé sólo Jari – jej prítomnosť je zo dňa na deň zreteľnejšia –
|
Prší, prší...ako v pesničke...
|
Zo šlabikára detských spomienok
|
|
Apríl sa na zimu hrá
|
zopár viet prečítam,
|
|
Lenže vzduch vonia
|
nezmazaných slov
|
|
kvetmi, medovo –
|
A potom dobehnem
|
|
Je jar !
|
vnuka pred sebou –
|
|
Kráčam –
|
Spoločne
|
|
retiazkou krokov
|
prekročíme dážďovku
|
|
zväzujem mláky –
|
a z vlasov vŕby
|
|
Vijem z nich veniec
|
strasieme drobné kvapky:
|
|
ako z púpav a
|
Aby ešte viac pršalo!
|
|
sedmokrások –
|
|
|
|
|
|
Začarovaný...
|
Pod dáždnik skryjem
|
|
|
svoj babkovský smútok –
|
|
Kedy sme ich plietli
|
Veď je tu jar!
|
|
na briežku nad potokom
|
Tak sa mi po nej
|
|
a žlté húsatá
|
zacnelo...
|
|
pri nás čivčali?...
|
|
|
Kam sa len podelo
|
|
|
toľko jarí, rokov?
|
|
|
Čas –
|
|
|
Kto ťa, chlapče,
|
|
|
dobehne,
|
|
|
zastaví?
|
|
Komentáre