...no dobre kecám. Ako vždyckaj ;) ..Len tak sa mi pripomenula dnešná obchôdzka mesta(keď som si vypeckovala Hella Good od No Doubt). Ono to ani obchôdzka vlastne nebola. Minulý týždeň som si skazila počítač. Celú materskú som poslala do večných lovíšť ako malé deti Crasha Bandicoota v Maxihre. No tak ale malo to dosť rokov. Kamrát vraví, že vek počítačov sa násobý 10-timi...tak v tom prípade by sa tohto júna dožil okrúhlej sedemdesiatky...
..Ale nie o tom som chcela. Tak si teda vďaka mamkiným známostiam vybavujem kompíka. Staro-nového. Však aj taká disketová mechanika sa dá použiť viackrát... Dneska som tam bola...s mamčou. Nuže (pozor začína prichádzať pointa) bol tam ujko a jeho mladý kolega. Mohol mať tak 24. Nebol zrovna najškaredší. Dajak mu iskrili očičká. A alkohol ani drogy v tom prsty nemali.
..Bolo mi dosť trápne, keď si ma po príchode hneď začal obzerať. Ja teda nie som Andrejka Verešová. Samozrejme uhýbam pohľadu. Mňa by zabilo skúmať ho. Totiž, mám geneticky zafixované, že sa môžem dívať do očí len niektorým ľuďom. A aj to mám problém. Nevydržím nežmurkať. A nie fyzicky ale psychicky
..No a tak pekne-krásne odchádzame z krámiku. A mladík si ide jednu zapáliť. Mamča, ako vždy niečo nezachytila, tak sa ho pýta: "A kedy tá mašinka bude?" A on:"Zajtra. To vám ručím. Sám sa o to postarám." a žmurkho na mňa. Upsik? Čo teraz? No tak som sa na neho usmiala. Juj ale to bolo divné....
..Na mňa sa nikto milo nespráva. Sa furt tvárim zamračne ako taká oná.....nuže všetko je raz po prvý raz......
(ujha..zajtra si idem po kompa...=)))
Komentáre
hehe
jaj