Ráno sa zobudiť a vedieť lietať.
Vznášať sa nad sebou
a pozorovať z diaľky zhon svojho vnútra.
Zmyjem sa vlastnými slzami
a zmetiem nánosy špiny.
Štetinami dlhých vlasov
vlniacich sa v smere vetra.
Z diaľky ich pozorujem,
mrakodrapy snov
a drásajúcich túžob.
Opadávajúca omietka
búcha na otvory kontajnerov
zbierajúcich stupiditu vekov.
Buldozéry prechádzajú do protiútoku,
buchot dynamitu.
Strácam základňu.
Veľký tresk,
napína ma.
Zobudím sa sama.
Opäť dezorientovaná...
Komentáre
pumandulka
ranko :)
zatial to nacvicujem rano, kred vyletim z postele ako strela kratkeho doletu :)
buď ginko alebo buzolu
bre ranko :)
yoss - tak vyletiet z postele, to ja nedokazem :D to ja ako slimak sa odtial teperim :P
teide - dik za radu, dufam, ze jedno z toho Mikulas prinesie ;)
Dobré ránečko..
spísmenkovala si to pekne... hmm, buldozer duše, stačí jeden, nedaj sa zvalcovať..
.
super :-)
:)
non - tedaaa, pekne obrazy si si poskladal v hlave :) a ako nemozneeee? to mi nerob, takto mi moje sny bortit :( kotulat sa vie kazdy, ale lietat? da sa, raz, ja to dokazem :))
dere - dakujem :) a peknu sobotu :)
Toto je také surrealistické básnenie
rusaka :)