Brokátové vesty zlatom vyšívané

ten dom na stráni je krásny

milá pani

grácia mladých príšer

z nočných hmiel

displej je zelený a ironicky mi radí

praskavá elektrina mľaská

zasvineným jazykom

tak rád tak rád by som kričal

do tých hluchých stien

nič len prach a vôkol samý betón

potrhané ponožky schovávam

medzi umytý riad

tak čoho sa báť čoho sa báť

povedz mi priateľ

že v galérii zosmradol zrazu

vzduch a ktosi recituje Rimbauda

čo sa už nenosí

móda je v putách zovretá

vraj ak chcem písať

musím trpieť

nalievajú mi ďalší pohár jedu

čo vedia o mojich peklách

čo vieš o mojom inferne ty

pohár som nedopil

škatuľky s cigaretami sa nedotkol

odišiel som s čiapkou na hlave

brokátové vesty zlatom vyšívané

Stanislav Háber

(zo zbierky Dva tóny)