Koľko zatúlaných myšlienok letelo tvojím smerom? Koľko sĺz padlo pri obraze tvojej tváre, tvojich očí? Koľko prebdených nocí dúfajúc v hoc len letmú ozvenu som presedela s pohľadom na hviezdy deliace nás? Koľko...

A DOSŤ!!!

Nebudem sa viac týrať, nebudem viac teba otravovať nezmyselnými vetami. Je koniec. Moja duša je voľná. Len posledné posolstvo nemej líšky visí vo vzduchu, posledných pár slov. Začuje ich ten, ktorému patria, alebo ich len ticho obíde? To netuší ani sám ryšavý kožúštek, no ostáva dúfať.

Skrotil si si srdce, dušu moju, hoci azda bez toho, aby si to chcel. Stalo sa to náhle, nečakane. Ani ja netuším čo bol ten zlomový bod. Prečo práve vtedy, prečo práve ty. Skrotil si ho a možno to ani teraz netušíš a to len kvôli nemote líšky, kvôli jej prázdnym slovám, v ktorých si nevidel nič hlbšie, alebo možno nechcel vidieť.

Bolo ako bolo, teraz je koniec. Jej duša je voľná, už viac netrpí pri tichých myšlienkach, či prianiach. Nie, nevymazala si ťa zo srdca, neroztrhala putá, len našla chodníček povedľa cesty a pustila sa ním. Išla ním preto, aby mohla žiť s úsmevom a aby si si ty naďalej mohol plniť svoje snové plány.
Praje ti krásny, naplnený život plný všetkého čo si si vysníval, lebo si to zaslúžiš a trošku sebecky dúfa, že si na ňu aspoň občas spomenieš, že nebola len tieňom dní v tvojom živote...

Mávaj sa krásne, môj malý princ...

...tvoja líška.