Neskutočná láska, jeden z páru je smrteľne chorý no jeho partner ho podrží, je mu oporou, viem mu pomôcť, rozosmiať toho druhého. Poznáte takýto tip kníh? Po ich prečítaní máte pocit, že pravá láska existuje. Že, aj keď je to ťažké stojí to za to. Ale a sa vám to stane? Ak stretnete človeka o ktorom viete, že mu vlastne nedokážete pomôcť? Stojí to za byť s ním? Chvíľu ho milovať, no potom sa neskutočne dlhý čas trápiť a smútiť za milovaným. Stojí to trápenia a chvíľu šťastia? Za okamihy v náručí nášho milovaného?
Udalosti posledných dní ma prinútili rozmýšľať nad takouto ťažkou témou. Viem, že takéto vzťahy o ktorých som začala rozprávať, sú veľmi ťažké. Život je sviňa, no my sa musíme brániť. Medicína nieje dokonalá, ale my musíme ukázať, že sme sami sebe pánom. Milovať sa... ukázať podporu. Musíme nášej polovičke skrášliť život za každú cenu. Musíme sa naučiť smiať aj v najhorších chvíľach a plakať len vtedy keď sme neskutočne šťastní. Musíme sa naučiť milovať svet a milovať všetko to čo s ním príde. Viem, že je to hrozne ťažké no musíme milovať hoc aj na chvíľku, len na malý okamih nášho života. Pretože nikdy nevieme či ten okamih nebude náš najkrajší kúsok života.
Vždy keď vidím choré dieťa alebo človeka ktorého milujem, chce sa mi plakať. No zistila som, že tým im nepomôžem. Nezlepším ich život a ani im ho nespríjemním. Preto sa musíme každý deň snažiť smiať. Rozdávať lásku. Aj keby nás to malo stáť všetky sily.....