A rovnako ako my jemu, bol ukradnutý aj on nám. Nešli sme za ním, ale za vidinou ruského stánku s jedlom. Kráčali sme tým podchodom a ako to už býva, trebalo zapáliť cigaretu. Škrk, škrk, škrk "Ten zapalovač je na dvě věci!" Taká ta bežná fráza, nikdy som nevedel aké to veci sú a nikdy ma to ani netrápilo. A potom prišlo osvietenie (aj jeho veličenstvo na koni by bolo prekvapené) a za nami zahrmel hlas: "Na hovno a na nic!"

Krátke, jasné a výstižné. Náhodný nočný Konfucius sa zase stratil v temnote za nami. Že je toho viac na "dve veci", som dnes konštatoval dosť často. Ranné vtáča sa dnes utopilo vo vlastnom pote, ani prílišné teplo nie je úžasné, zvlášť nie na 30 ročnom intráku, kde o klimatizácii nikto nikdy nechyroval. Proste NA DVE VECI.

Sme moderná vysoká škola, prístup je všade na kartu. Že tá moja je už veterán apomaly ale isto je NA DVE VECI, už tak nepolichotí. A takto by sa dalo pokračovať ďalej, NA DVE VECI boli aj priblblí Nemci čo zastavili schody v metre.

Na dve veci? A just na dve veci! Aspoň už ja aj jeho veličenstvo vieme, na aké :o)