Do zákopu v mojej duši padá dážď.

Vykopala si ho tam ty.

Malý detský kočík stojí pred obchodom,

už si poň nikto nepríde,

v ňom bábika s tým istým výrazom,

dievča už trochu vyrástlo.

Dievča už trochu nie je dieťa,

ale je žena, ale ľúbi.

Pane aj keď budeš navždy už v mojom srdci,

vrátiť sa preň ma nedonútiš.

Chlapec však necíti sa pánom,

len boj čo v duši vedie sa mu páči.

Ešte nevie len tuší kam ho schová,

len on vie kto kočík preč odtlačil.

Raz jej ho určite vráti pred obchod,

keď dozrie na to opäť sa stať malou.

Teší sa, že zas bude dievčatko kočík tlačiť.

Vtedy on prvý krát sa bude cítiť pánom.

- teraz je ešte sladký