Posledné slová

Kým telo pohltí chlad

a zrak sa poslednýkrát

zastaví na tvojich trblietavých kryštálikoch,

kým naposledy vezmem dych

z tvojich teplých pier,

stisknem ti jemné prsty

a spoznám ozajstný strach,

kým sa podľa zákona nášho hospodina

premením  v pozemských prach,

kým duša opustí svoje väzenie

a vzlietne do výšin,

kým príde k nebeským bránam,

priamo k môjmu Bohu,

kým sa stanem tvojím

oddaným anjelom strážnym,

dovoľ mi venovať slová

utkané z bieleho súkna

tvojmu srdcu tlčúcemu,

veď životnou láskou si pre mňa bola.

Život je ako sklíčko,

raz sa trbliece,

láme svetelné lúče a vrhá tiene,

raz sa však i tak rozbije.

Neviem, kto vlastne som,

to netuší o sebe nik,

kým mu to ktosi to tajomstvo nepovie.

Som asi slovko medzi hádankami

ako láska i krása,

držím otáznik na ceste

smerom k poznaniu.

Na hodine lásky

som sa do teba zaľúbil,

na prednáškach o kráse,

napísal ti krátke verše,

po kurze šťastia

bolo mi  s tebou krásne.

Dnes večer podobný

niektorým z tých horších,

dolieha na mňa ťažká chvíľa

od neznámeho odosielateľa.

Pri stolovej lampe,

na vlnách jemných melódií,

hlas Natashi Bedingfield,

sprevádza ma pri písaní

večernej balady.