S mierne zdvihnutým predkom sme nastúpili na kľukatú dráhu prekonávajúcu Pezinskú Babu. Za stromami prikrčená hmla sa vrhla pod kolesá a oblizovala Babské sedlo tak intenzívne, že chvíľami som premýšľala, aké je to utopiť sa v kakau. Občas nežné mikrokvapky premiešali reflektory áut rozplývajúce sa v lesnej tme. Adrenalín na prednom skle nás doviedol až do rozjasnenej nížiny. Menšia žiara dediniek a väčšia žiara miest vyzerala pokojne. Tajomný úsmev chlapíka z benzínovej pumpy však dával šancu predvídať, že víkend bude zaujímavý.

Sobotný večer sa niesol v duchu spomínania a zoznamovania. Známe tváre rozprávali novoty. Z nových tvárí sa stávali známe. Rozobrané prežité chvíle sa nakrátko spojili, aby sa opäť mohli rozdeliť v kolobehu dní, kde sa z blízkeho stáva vzdialené. Príbehy mnohých nocí zmĺkli a zábava intelektuálov sa neskôr presunula do diskoklubu, kde v objatí tanečných pohybov privítala ranné hodiny.

Nedeľa vypustila had diaľničných svetiel, aby sme trafili späť do reality vianočnej výzdoby v Auparku. Ale dozvuky záchvevov víkendu ešte nejakú dobu pretrvajú.