Možno to bude zasa pripadať také strelené, ale to, čo sa deje posledné dni mi zasa dovolilo odlepiť sa od zeme a zalietať si. Let v myšlienkách a čase ... Lietať so zavrenými očami a potom sa nechať unášať vánkom, len tak. Zneje to dosť detinsky, ale tak krásne. Znova sa vo mne začalo prebúdzať to, čo už niekoľkokrát zomrelo. No jednoho sa stále bojím. Aj keď som sa už stokrát popálila a sklamala, lebo ten krásny hrejivý pocit pri srdci vie niekedy tak veľmi bolieť a páliť, až to nie je pravda. Ale hádam sa na mňa konečne usmialo to nezbedné šťastie, ktoré ma doteraz iba vodilo za nos.