Zvláštne je, že až do miulého mesiaca som mala úplne jasné, kam na školu, ale teraz už presne viem aké to je ked vám niečo skočído plánov a rozdupe všetky vízie vašej úžasne náplánovanej budúcnosti. Všetky malé deti chcú byt kozmonautmi a tak dalej no a ja som chcela byť archeologickou.No a doteraz snívam o tom , že budem profesionálnou tannečníčkou, lebo verím že na to mám. No to som sa mala narodiť v inom, väčšom meste, kde by som mala možnosť chodiť aj do iného tanečného súboru ako je ten folklórny. Chodím tam len kvoli mame lebo musim lebo chce, ale ja sa tam nikdy neteším. Neviem prežiť ten tanec nedáva mi to slobodu vo výraze, vad´mi ten stály kŕčovitý úsmev a la 32 a ešte mnoho veci. Jasné pre ludi čo to zbožňujú je to fasa ale pre mna je tanec nieco ako moja druhá stránka života, keď netancujem tak som nejaká a keď tancujem tak som úplne iná vtedyžijem život podľa tej piesne čo hrá ak je smutna tak trpím, ak je to latina tak zvádzam, vždy som iná.No ale je to moj pohlad na vec, obdivujem ludi, co iluju folklor a vedie ho tancovat ja to neviem a uznám si to!!!!!