Neskorý večer sedím tak za počítačom a ťukám do klávesnice. Je mi tak trochu zle, nudím sa a prehľadávam pornostránky. Prehodím pár písmeniek s inými ľudmi, pred ktorými sa tvárim, že je všetko ok len v duchu si myslím, že keby vedeli, čo sa mi v hlave vytvára tak neviem či by mi nevolali záchranku. Otvorím si víno, nalejem si pohár. Pozriem sa na krvavočervenú farbu v pohári a pomyslím si ako by asi chutila krv. Hodím okom po dýke, čo som včera brúsil, čo teraz leží na kraji stola. Vyberiem ju z pošvy a skúsim ostrie bruškom palca. Keď uznám, že je dosť ostrá začnem spomínať na biológiu zo základky nech presne trafím stehennú tepnu. Keď si to neviem presne vybaviť položím dýku na stôl a začnem to hľadať na nete. Po chvíľke hľadania som našiel kde je umiestnená a začínam si prikladať dýku k tomu miestu. Rozmýšľam, že či to bude bolieť. Budem dlho trpieť? Oplatí sa to? Stihnem vypiť pohár krvy predtým ako umriem? Mohol by som skúsiť. Jemne zatlačím dýku do stehna. Zacítim ukľudnujúcu bolesť, čo mi spôsobuje slasť, jemným pramenom tečie na zem krv, s ktorou sa odplavuje aj psychická bolesť. Pozriem sa do obrazovky, blaženým pohľadom naťukám dovidenia, pustím si do sluchadiel hudbu a opatrne si odsrknem z pohára vína. Pozriem na dýku v stehne a rozmýšľam či zatlačiť viac alebo vytiahnuť. Ak vytiahnem prežijem, ale ak zatlačím tak nie. Neviem sa rozhodnúť. Oplatí sa mi tu byť?