Určite si všetci všímate správanie vašich detí. Vidíte sa v nich? Ste spokojní s ich nadmieru dobrým správaním? Ak nie, je to dobou. Kde sú tie časy, keď sme sa hrávali vonku rôzne spoločenské i športové hry, vykonávali aktivity a s RADOSŤOU pomáhali rodičom? A kde sú tie časy, keď sme mali takmer všetko zadarmo? Podpíšem zmluvu s firmou na 10 rokov, dajú mi byt... Nie ako teraz, do 30 rokov som u rodičov a snažím sa čo najviac ušetriť a na úver si PRENAJMEM garzonku. Kde sú tie časy, keď sme u lekára nič neplatili? Nie ako teraz, idem k lekárovi a len za to, že som otvoril dvere, musím zaplatiť 10 eur. Chcete vedieť kde sú tie staré zlaté časy? Tie časy sú už dávno za nami, ale dajú sa vrátiť. Lenže spôsob vlády tejto republiky nám to neumožňuje. Všimnite si, akí "ľudia" sú vo vláde. Ešte sa chcem vrátiť, k téme spôsobu dnešnej vlády. Áno, niektorí vravia, že za komunizmu tu bolo horšie, iní zase tvrdia, že lepšie. Pravda je taká, že vždy bolo lepšie predtým než teraz. Skúsme sa vrátiť do čias 30.-tych rokov minulého storočia, do čias našich starých mám. Skúsme sa ich spýtať, páčilo sa im ich detstvo? Bezpodmienečne povedia, že ANO. A prečo? Pretože vtedy nepotrebovali peniaze, iPhoney, iPady a všetky nemožné i-čka ku šťastiu. Keď boli deti, zabehali si po vonku a nečumeli 6 hodín denne pred nezmyselným strojom zvaným "počítač". Či varu neboli poslušnejší? A viac si vážili veci, ktoré dostali. Dostali drevenú bábiku, tešili sa a išli rodičom ruky aj nohy vybozkávať. Dnes, keď kúpite svojim pred či pubertálnym potomkom počítač, bicykel, telefón.. Koľko sekúnd sa z toho tešia? Poďakujú vôbec? Berú o ako samozrejmosť a povinnosť rodičov. Kedysi boli deti samostatnejšie: sami cestovali, sami sa starali o svoj prospech v škole, boli vychovaní buď ulicou alebo skúsenými starými rodičmi. Ulicou sa poučili na vlastných chybách a od starých rodičov prevzali tiež isté skúsenosti. Dnešné deti čakajú na to, kým im rodičia urobia raňajky, zavezú ich do školy, kúpia im drahé darčeky, prídu ich zobrať zo školy, zavezú ku kamarátovi, ktorý býva o dva domy ďalej... Kto môže za dnešné správanie detí? Predsa my. Prečo sme v roku 2006 súhlasili so zrušením povinnej vojenskej dochádzky? Prečo sme v roku 1989 protestovali kvôli údajne zlému spôsobu vlády? Prečo sme sa v roku 1939 zapojili do konfliktu 2. svetovej vojny? Tieto a mnohé iné otázky si možno klásť. Ale otázky nám nepomôžu. Nebyť 2. svetovej vojny, určite by sme boli na vyššej ekonomickej úrovni. Ako iste vieme, Nemci sú nám už 70 rokov zadĺžení a dodnes svoj dlh nesplatili, pretože sa naň akosi pozabudlo. Prečo teraz neprotestujeme? Všetci riešia politiku zvonka, no zabúdajú na vnútro. Mali by sme zvolať protest, aby nám Nemci vrátili, čo nám patrí. Využili naše pracovité a šikovné ruky. Kto však splatí tvrdú prácu našich predkov? Úbohé dôchodky, ktoré naše staré mamy dostávajú im nenahradia roky strávené na roliach a v továrňach. Ďalšou mojou otázkou je: Ako by sme vyriešili tento problém? Na to je jednoduchá odpoveď, no urobiť tak bude ťažšie: ZATVORTE HRANICE a nepusťte slovenských občanov do zahraničia. Takto pred 20-25 rokmi nám páni politici sľúbili, že tu bude Amerika a raj na Zemi. Jednu časť dohody splnili, no kde je ten raj? Raj nie je a ani nebude, keď je svet založený na našich potomkoch a ich nesmierne "pracovitých" rukách. Amerika sem prišla, no čo nám sem priniesla? Špinu, bordel, zmätok... Nič inšie v správach nepočuť, len kto koho zabil a kto koho okradol. Prečo to tak vlastne je? Lebo je tu Amerika. Dnešné filmy "zblbli" dnešnú mládež. Neustále tam po sebe kričia, bijú sa tam, zabíjajú, fajčia, pijú, fetujú. Nie je krajšieho filmu ako Snehulienka a sedem trpaslíkov- pôvodná verzia z roku 1937 alebo Popoluška z roku 1950 či Princezná so zlatou hviezdou na čele 1959. Keď som tieto rozprávky videl prvýkrát, bol som šťastnejší človek. Keď som si však pozrel film Harry Potter, či Šesť pohrebov a jedna svadba, bol som zhrozený. Medzi tým je teda obrovský rozdiel. Skúste to posúdiť sami. Pustite si najprv nejakú rozprávku z dávnych čias, ešte z čias detstva našich rodičov a potom si pustite nejaký akčný film. Čo poviete? Je to iné? Teraz by ste si mali rozmyslieť, čo budete vašim deťom púšťať. Keď sa však pozriete na vec psychologicky, určite si všimnete aj rozdiely medzi rozprávkami Barbie, ktoré ničia fantáziu vašej dcéry a rozprávkami ako je originálna Snehulienka, ktorá ju naopak rozvíja. Dnešné rozprávky sužujú ideály vašich detí, kým tie rozprávky dávnejších čias ukazovali pravý ideál života. Vždy je na svete nejaké dobro a nejaké zlo a aj my sme v rozprávke, ktorá je však nekonečná. Chceme, aby sa skončila dobre, ale my sami si ten koniec kazíme. Keby sme zatvorili hranice a zastavili dovoz výrobkov z iných krajín (okrem tých, čo nedokážeme vyrobiť), naučili by sme aj našich potomkov vyrábať ich, nemuseli by sme sa báť o našu budúcnosť. Budúce generácie by sa naučili všetko vyrábať sami, výrobky by sme pripravili na vývoz a priniesli nejaké peniaze zo zahraničia, aby pomohli rozvoju nášho štátu. Mali by sme zaviesť povinnú vojenskú dochádzku a zrušiť zákaz fyzických trestov na žiakoch, pretože žiaci to zneužívajú. Provokujú učiteľov,, už na základnej škole v jednej nemenovanej obci som videl fajčiť 10-ročného, čiže piataka. Nie je ten svet trochu naruby? V dnešnej dobe prestávajú dospelí fajčiť a mladí začínajú. Fajčenie by mali zakázať úplne. Už len na záver zhrniem, čo by sme mali pre náš štát urobiť: 1. zatvoriť hranice 2. zaviesť povinnú vojenskú dochádzku 3. zaviesť remeselné školy a podučiť mladých remeslám 4. povoliť fyzické tresty na žiakov, ale len v určitej miere 5. otvoriť továrne a vydať zákon, aby KAŽDÝ OBČAN Slovenskej republiky musel pracovať. 6. Prísne tresty za krádeže a za vraždy. ĎAKUJEM