Miloš Sedro Sedramač, necelé štyri týždne pred svojimi 87. narodeninami,
náhle a nečakane odišiel z javiska zvaného život... Táto metafora by iste znela nadnesene, keby sa netýkala práve
Sedra - večného zabávača, potulného herca a spoločníka, ktorý
ľuďom rozdával dobrú náladu a smiech.
ľuďom rozdával dobrú náladu a smiech.
Svojím odchodom Sedro dokonale zaskočil a šokoval každého,
kto ho čo len trochu poznal a mal ho rád...
Lebo Sedro bol stelesnený život, humor, družnosť a energia.
Po skončení kariéry hráča sa stal jeho starostlivým opatrovníkom a patrónom.
Prešiel kariérou vedúceho mládežníckych družstiev, tajomníka a hospodára klubu,
hlásateľa a komentátora futbalových zápasov, archivára a kronikára.
Ako dobrý duch a strážny anjel bdel nad rastom a osudmi početných generácií futbalistov
v Rači a stal sa nezabudnuteľnou legendou a ikonou račianskeho futbalu.
Kedykoľvek ste sa u neho v poslednej dobe zastavili, zastihli ste ho, ako ich usilovne spisuje na svojom mechanickom písacom stroji a pripravuje ich knižné vydanie.
Spoločným menovateľom jeho príbehov je humor a vtip, neutíchajúci smäd po živote a
slobode, po riziku a dobrodružstve, po hre a zábave, po kamarátstve a priateľstve.
Už v minulosti písal do výročných bulletinov futbalového klubu humorné príbehy späté s jeho celoživotnou láskou - s futbalom. Sedro bol nielen ich aktérom, ale aj ich dušou a ústrednou postavou... Inak to ani nemohlo byť, lebo všade tam, kde bol Sedro, sa niečo dialo a nechýbali tam humor ani dobrá nálada.
Sedro svojou bezprostrednosťou a vtipom otváral srdcia ľudí a dokázal si získať neuveriteľné množstvo priateľov a známych. Radi sa u neho zastavovali na kus reči, aby pri jeho veselých historkách pookriali a odniesli si v srdci kus jeho vitality.
V poslednom roku-dvoch Sedro prekvapoval aj príbehmi, ktoré s futbalom nesúviseli, a vytvoril nimi pútavú mozaiku svojho pestrého života. Sotva pred mesiacom dopísal svoje pašerácke humoresky, ich knižného vydania sa už bohužiaľ nedožije...
Mnohé Sedrove príbehy boli a ďalšie ešte len budú uverejnené aj na tomto blogu,
iné si žiaľ odnáša so sebou na večnosť...
Sedro bol jedným z mála ľudí, pri ktorých máte neodbytný pocit, že na nich nemá a že sa ich netýka ani Smrť, že aj na ňu vymyslia nejaký fígeľ. Tak ako vždy, keď to bolo treba, či už šlo o šport, prevádzanie ľudí cez moravsko-slovenské hranice za protektorátu, pokútne obchody alebo o jeho pašerácke kúsky, na ktoré bol taký hrdý...
Smrť si preto pre neho musela prísť v spánku.
Stalo sa tak v pondelok o desiatej hodine večer, v nemocnici, kde sa zotavoval
po operácii zlomeného bedrového krčka.
Netuším, kam si Smrť Sedra vzala...
No ak si ho zobrala do Neba, som si istý, že tam Sedro dlho nevydrží.
Veď v spoločnosti svätých a v nebeskom ničnerobení by sa na smrť unudil.
Určite radšej utečie do Pekla, v jeho virvare sa bude cítiť vo svojom živle...
Napokon, čo by ste čakali od chlapa, čo sa pred skoro osemdesiatimi siedmimi rokmi,
3. mája 1921, narodil v račianskom Pekle, no nie?
Sedro, nech si v tejto chvíli kdekoľvek, isté je, že Rači a Račanom už teraz chýbaš...
V srdci máme bolesť a smútok, no vždy budeme na Teba s vďakou a láskou spomínať...
Česť Tvojej pamiatke, Sedro!
Pripravil Račan
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre
Priateľ Miloš - "SEDRO" ...
Ľudo.
Odišiel človek -
Vyborny sused v mladosti
vyborny kamarat. Urcite budeme nanho casto spominat.
Nepoznala som osobne, ale aj ja sa obliekam do pomyselného čierneho
rozlučka