Hrozne som sa hryzla do jazyka, takmer som si ho prerazila, keď mi na stôl položili svoje dispozície a nechali ma ich čmárance prepísať do počítača. Okrem toho totiž, že som na tých rokovaniach nebola, netuším, čo sa na nich hovorilo a čo bolo skutočne zaznamenané, navyše nedokážem niektoré škrabance prečítať.

Prepísala som, čo som mohla, zakrúžkovala škrabance ako milnolo, čo bol mikrofón, sjielol, čo bol speck a podobne hatlaniny a odovzdala svoj ťažký celodoobedňajší výkon. Potom nasledovala paľba otázok, ako som to myslela a prečo je to takto dohodnuté a kto to organizoval a na to som len vytreštila svoje velikááánske modré kukadlá a nevinne zapípala: "ja som len sekretársky prepísala vaše poznámky". Odpoveď: "No ale to malo byť takto, toto pred tým, nevidíte tie šípky a toto je dôležité, preto som to podčiarkla..." No zbohom. A tak som menila poradie (ľahšie ako nakresliť v open office writeri šípku), podčiarkovala (chvíľku to trvalo, ale to som zvládla) a dokonca som pridala i jeden riadok s preškrtnutým textom. Veď nech je tam pre istotu všetko. A spokojnosť NMK nepozná hraníc... tak málo stačí. Dosiahla to, je LEPŠIA ako ja. :)

Popoludní som sa vrhla na dokončenie "prezentačnej mapy hotela", nakoľko mi generál musel pripomenúť, že som tu celú večnosť a nie som schopná to dokončiť podľa jeho požiadaviek a jemu je jedno aké nekvalitné tie fotky sú, lebo zákazník nehľadí na kvalitu fotky, ale na gastronomické špeciality na nej. To že je fotka rozmazaná a extrémne pixlovitá vidím asi len ja (pre vysvetlenie, 640x480 pixlov sa síce dá vytlačiť na A4, ale radšej by som sa zakopala ako to spravila na prezentáciu svojho produktu či služby)... No a keďže som sprostá a nedalo mi to, prebrowsovala som celý server a všetky dáta, objavila som popresúvané a skopírované stromy (NMK: "viete, občas sa prekliknem a niečo niekam schovám... ale vy to viete opraviť, že?"), mazala a presúvala späť. Fotografie, cca 30GB dát (ale nie pre kvalitu fotografíí, ale preto, že každá je tam osem krát v rôznych podskupinách a folderoch a polovica z nich sa volá "nový priečinok") a našla som originály niektorých tých fantastických gastronomických špecialít.

Vrhla som sa k tlačiarni na recepcii a toť, vytlačených len desať strán z asi 40tich. Minul sa toner. Náhradný nemáme. Je objednaný. Bude. A tak som to ponakladala do knihy a vytesena, ze som splnila ďalšiu náročnú úlohu, som sa vrátila na svoje pracovisko a pokračovala v browsovaní po vianočných darčekoch...

Teraz obvolávam zákazníkov, ktorým chcú moje drahé kolegyne rušiť akcie, zisťujem, že s nimi menovite včera telefonovali, akciu potvrdili, mail poslali a ako je možné, že sa mi nedá poslať mail... no ja neviem, klip klip, opýtajte sa generála... klip, klip, ja tu triedim fotografie a prepisujem texty za také prachy, že väčšina ľudí v hoteli by ma nechala utopiť v Draždiaku...

Toľko k pozícii marketingového pacovnika v deň 118ty, predpredposledný.