Ani by ste nepovedali, koľko radostí urobia také dva až tri stupníky Celziovej teplotnej stupnice. Nepatrné dve alebo tri čiaročky, vzdialené od seba... poviete si, bezvýznamný rozdiel... ale ono to nie je až tak jedno. Niekto príde domov a potichučky, nebadane na termostate pridá dva, tri stupníky plus a hneď je veselšie celej rodinke.

A v zime majú tie dva, tri stupníky veľký význam, hlavne, ak sú pod nulou, a zvlášť pre nás bývajúcich v nížinách. Z tekutého skupenstva vody sa stáva tuhé a to poteší nielen mladšie ročníky, ale aj tie staršie. Tuhé skupenstvo vody ma vždy vytiahne von. Aj dnes som schytil kanady, hokejku a poď ho na rameno sa popreháňať... treba to využiť, lebo možno zajtra to už nepôjde, budú dva, tri stupníky nad nulou. 

Mám to na skok z domu a už  z diaľky kričím, "chlapci aj mňa zvoľte".  Všetko chlapci vo veku šesť až osem rokov, poriadne naruším vekový priemer... asi som ich nepotešil, prijali to mlčky...  rýchlo obúvam korčule. 

Prvé buly a boj začal. Neviete si predstaviť ten zápal chlapcov, niektorí stáli na korčuliach možno prvý, druhykrát, no ťah na bránku...  Gáborík by bledol závisťou, bojovali ako levy... Za každu dobrú prihrávku ma pochválili, ďakovali a potichučky mi prezrádzali taktiku, ako na súpera. Už som bol ich, prijali ma. Boj s gravitáciou robil najväčšie problémy, ale tá radosť z gólov... ako Bondrov víťazný na MS. Poviem vám, tak dobre som si už dávno nezahral, hlavne, zapadol som do partie. Moje družstvo síce prehralo, ale na záver mi všetci potriasali rukou a  utešovali ma. To mi spravilo najväčšiu radosť, lebo som zistil, že som asi hral dobre, nedal som síce ani jeden gól, ale aby ma to neznechutilo, dostal som jednoznačnu pozvánku na zajtrajšiu odvetu. Už sa teším. Doprial by som túto radosť aj rodičom detí... a možno už konečne zavesím ten gól.