Únia zväčšuje šancu nájsť si prácu, tvrdia Slováci! Titulok v dnešných novinách. Neviem, či štatistiky, o ktoré sa opierajú redaktori tohto článku sú správne. Na jednej strane je viac možností, ale tým, že je aj väčší počet ľudí, viac kvalifikovanej aj nekvalifikovanej pracovnej sily. A z toho vyplýva, že zamestnávateľ má viac možností na výber. Ale povedzme, že 80% s týmto titulkom súhlasí :)

Na druhej strane musím priznať, že súhlasím, pretože je viac možností, ale častokrát v iných oblastiach pre nezamestnaných. A tu sa natíska otázka tzv. rekvalifikácie. Rekvalifikačné kurzy poznajú najmä tí, ktorí absolvovali ukrutnú cestu byrokracie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Respektíve nemusia ich poznať, ale aspoň im tento termín niečo hovorí. Prečo ich nemusia poznať? No ja osobne som tiež bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale bohužiaľ som nemala možnosť absolvovať žiaden rekvalifikačný kurz. Na otázku prečo mi jednoducho a jasne odpovedala tetuška na úrade práce: Jednoducho nie sú momentálne peniaze! A tým je to táto téma uzavretá.

V jednom článku som našla zaujímavý text: Cukrár zváračom, pomocná účtovníčka opatrovateľkou, strojár kvetinárom? Aj tak sa dá vyriešiť problém s nezamestnanosťou. Podľa slov Danice Lehockej, hovorkyne Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, nezamestnaní zvyčajne zvažujú možnosť rekvalifikácie, ak v odbore, v ktorom študovali alebo pracovali, nie je perspektíva na získanie vhodného zamestnania. Je to zaujímavé, alebo teda na zamyslenie. Prečo potom študujem daný odbor? No v prvom rade, aby ma živil, teda získam titul a potom budem v danom odbore pracovať. Ale čo ak nie? Viem, že mnohokrát sa stáva, že študenti absolvujú odbornú školu, prípadne vysokú školu v konkrétnom odbore a pracujú v úplne inom odbore, teda ak vôbec pracujú.

Načo potom máme toľko rôznych odborov, keď nie je šanca sa v niektorých uplatniť? Prečo na množstvo úradov požadujú vysokoškolské vzdelanie akéhokoľvek odboru, ale nech má uchádzač aspoň titul bc.? No je toto normálne? Veď aj človek, ktorý má len akýsi rekvalifikačný kurz môže mať oveľa viac skúseností s danou prácou.

V článku, ktorý spomínam ma veľmi zarazila veta od  hovorkyne z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá spomína, že pri rekvalifikácii preplatí úrad práce náklady až do sto percent. Úsmevné, čo poviete :) No ďalej v článku sa uvádza ďalší názor jedného riaditeľa spoločnosti, s týmto jeho názorom sa stotožňujem, pretože mám s tým vlastnú skúsenosť. Úrady práce majú podľa riaditeľa agentúry Jaspis v Bratislave, obmedzenú ponuku kurzov a organizujú ich len vtedy, ak na to majú vyčlenené peniaze. Vždy si vyberú lacnejšiu agentúru, a tá nemusí spĺňať očakávania uchádzačov.

Ja som sama na vlastné náklady absolvovala rekvalifikačný kurz a získala som certifikát akreditovaný ministerstvo školstva. Hoci som za daný kurz musela zaplatiť zo svojho, ale naučila som sa čo som potrebovala a získala som aj certifikát, ktorý si môžem uviesť do životopisu.

Myslím si, že možnosť rekvalifikačných kurzov, hoci aj na vlastné náklady, môže pomôcť v hľadaní zamestnania. Nemusí to však byť v úplne inom odbore. Veď keď niekto robil na pozícií administratívnej pracovníčky, môže si svoje vedomosti rozšíriť o kurz účtovníctva, či už jednoduchého alebo aj podvojného a tak získať viac možnosti pri hľadaní si nového zamestnania. Nemusí hneď každý študovať vysokú školu a najlepšie nejakú najľahšiu, napr. sociálnu prácu, a študovať ju s tým, že viem, že tomu sa venovať nechcem, lebo nechcem pracovať ako nejaký sociálny pracovník v teréne. Tak načo sú nám takýto "špecialisti"? Načo študujú vysokú školu a potom odídu do zahraničia, alebo pracujú na úplne iných postoch, ako študovali...

Pre zaujímavosť: Rekvalifikačné kurzy