čo ma spája s ľuďmi, ktorými sa obklopujem? neviem...

som iná ako všetci, nemám s nikým nič spoločné, kedysi som nemala rada spoločnosť, nie často...

priateľov mám málo, no fakt je, že stoja za to... o nepriateľoch neviem a najviac mám neutrálov... to sú takí, ktorí sa tvária, že ma potrebujú a v skutočnosti vedia, že to nie pravda... nestojím o slabé priateľstvá... moja kamarátka to vystihla tak, ako to cítim aj ja... jedno... ale na celý život... možno to znie tak hlúpo, ale cítim to... je to tak, to som ja...

mojím najbližším priateľom je moja láska, hoci nevypočuje ma tak, ako ona /tá pravá kamarátka/, je to človek, ktorému poviem všetko, aj sa naňho môžem nahnevať... a aj sa občas nahnevám... a hlavne mu dôverujem... od prírody mám bližšie k chlapom... teda od mala...

tá najlepšia sa mi odsťahovala mimo bratislvu, ale sľúbila mi, že do roka a pol sa vráti... myslím, že práve ona je na celý život... s ňou som zažila silné zážitky, na ktoré sa nezabúda, s ňou sa rozprávam o všetkom... ona mi načúva a na oplátku ja jej... žijeme prepletené i keď vzdialené životy...je mojím motorom aj brzdou...

mám aj najdlhšie priateľstvo, bol moja prvá pravá láska... slová nám netreba a vieme, kto čo cíti... no vidíme sa raz za x rokov, tie stretnutia sú však tak nádherné... proste to stačí... kedysi mi niekto povedal, že na prvú lásku sa nezabúda... no... nezabúda... ale keď z nej ostane krásne priateľstvo... niet nad to...

posledný človek, ktorého chcem spomenúť... je to moje najmladšie priateľstvo... je vlastne kamarát môjho priateľa... no ja si tohto človeka veľmi vážim... no fakt, má svoje chyby... a má ich hrozne dosť... skrátka veľa... a ja som schopná ich všetky tolerovať a nevidieť... tento človek vo mne nechal hlboký dojem... keď s ním komunikujem, kvantum informácií vo mne ostane na spracovanie a zamyslenie... a ja sa potom fakt zamyslím a pomáha mi... a možno ani nevie, že ho mám naozaj strašne moc rada... a keď niekedy sedíme a rozprávame sa, myslím na to, že chcem, aby bol v živote veľmi šťastný, lebo si to zaslúži... a myslím si, že aj on ma má rád... a niekedy neviem ani čo mám povedať a chcem... a tak ho iba obíjmem a viem, že to pochopí...

a týmto nechcem povedať, že tí ktorých som nespomenula, snáď nie sú dôležití... ale tak akosi chcem povedať... no to, čo ma spája s ľuďmi je láska... iba láska totiž dokáže milovať chyby priateľov, povzniesť sa nad ich vtipy na vašu adresu a hlavne ten pocit, keď stačí objať... toto sú ľudia, ktorých stačí objať...