Keď všetko je tak ako má byť

a konečne neklameš samu seba

a vybičovaná odžitým, prežitým,

sadneš si za vrch čistého stola,

pochopíš, čo v živote ti chýbalo

a čo je len tvoj sen

a nehneváš sa na nikoho,

že sen snom ostal len,

a že ten čo mal ostať neostal,

skloníš hlavu do svojich dlaní,

tých dlaní, čo pustili to,

čo dávno pustiť mali,

aby chytili to, čo držať majú,

a vieš, že všetko je tak ako má byť.

Oproti tebe potichu a v tme

sedí druhé ja tvoje

a len ono samo dobre vie,

čo v tebe skutočne je,

a či to čo je ako má byť,

je skutočne hodné žiť.

Že prestala si pre mnohých žiť,

no predsa len žiješ pre niekoho.

Sama pre seba.