Už sa tu raz v diskusii pretriasalo, že Toxoplazma gondii robí z človeka mačaciu korisť. Tento parazit nevie, že nie je v myši, ale v človeku a mení jeho správanie tak, aby ho ľahšie zožrala mačka. Nie je to táranina, z toho neradno autora tejto myšlienky, skutočne dobrého českého evolučného biológa Jaroslava Flegra, podozrievať.

Inými slovami povedané, toxoplazma svojho hostiteľa degraduje. Egál, či myš alebo človeka. Spomaľuje reakcie hostiteľského organizmu, ako je zmienené v článku a "keby mali mačky štyri metre, stali by sa takíto ľudia ich korisťou". Nás, čo sme čítali Zimmerovu knihu Vládca parazit, Flegrove závery ohľadne milostného trojuholníka mačka - toxoplazma - myš (alternuje človek) neprekvapia. Vieme tiež, že mačky sú príliš malé, aby nás cestou na pracovisko prepadli, roztrhali a zožrali. Ale istota je istota, a preto mačky čo? Kŕmime.

Pravda je ale taká, že ich kŕmime nie z obavy o vlastný život, ale z obyčajného súcitu s hladnými bytosťami. Moje externé fabrické mačky fakt hladné sú. Do fabriky sa vraj dostali tak, že ich tam navláčili nezodpovední zamestnanci, keď sa ich doma ... ako to len povedať, no ... prežrali. Mačky šli a množili sa. Fabrické prostredie je neláskavé, a tak masovo hynú, čo je vcelku normálka, lebo celá evolúcia nie je nič iné len množenie sa a hlavne to hynutie. Časť sa ale udrží pri živote a robí na okoloidúcich hladné mňau. Predovšetkým pri centrálnom vstupe, pri Výskumnom ústave ropy a uhľovodíkových plynov VÚRUP, ktorý Ivan premenoval na werichovský HEJRUP a pri schátralých skleníkoch na konci fabriky, kde sa voľakedy za socializmu údajne pestovali svokrine jazyky a ťahavý jano na zveľaďovanie kancelárií, skladov a velínov. Isteže by sa mačky kŕmiť nemali, pretože sa im potom príliš dobre darí a množia sa ešte viac, ale ono sa to proste nedá, ignorovať ich. Kŕmim ich nielen ja, ale aj drsní esbeeskári strážiaci fabriku, baby z labákov a tak podobne. Sme proste dobráci od prírody.

Vstupný priestor do fabriky. Dnes tam boli Mrňús (vľavo) a Dopolbokaodratá. Mrňús už od októbra povyrástol a zmúdrel, ale Dopolbokaodratá si stále uženie nové a nové odreniny. Ona sa snaží dostať cez šúpacie dvere na fotogunku dnu do vstupnej haly, kde si esbeeskári večer zohrievajú voňavé jedlá. Vráta ju však zacviknú a kým príde k vreštiacej mačke ľudská záchrana, vyšmykne sa sama. Dostáva extra veľké porcie potravy, aby ju to neťahalo dnu.

Milunka (vľavo) a Kocúr. S Milunkou chodí na jedlo aj jej mama a ďalšia mačka, asi teta, ale dnes neprišli. Kocúr je domáci, očividne nejaký čerstvo vyhodený, je ešte stále v dobrej kondícii a žerie všetko. 

Ha, už ma zbadal. 

Tu je moje teritórium. Je to posledný blok fabriky v úplnej divočine, kde je hrdzavá brána, potrhaný plot a polorozpadnutý skleník. Najskôr sa tam zjavili dve mačičky bez mamičky vydané napospas osudu. Čierna a čiernobiela. Pršalo a oni na mňa robili oči a mňau. Išla som im kúpiť šunku. Dostali mená Cupilupi a Guliguli. O nejaký čas sa ukázala ich matka HmHm, ktorá si to s tou starostlivosťou predsa len rozmyslela, že teda áno, bude sa starať. Prežili sme veľa radostných dní, ale v posledných týždňoch sa partia rozpadla. Až nedávno  sa zjavila HmHm - a za ňou bežalo päť mačiat. Štyri čierne a jedno čiernobiele. Potom HmHm zmizla a mačatá, ktoré dostali kolektívny názov Zajace, nechala pri skleníku. Pršalo a oni na mňa robili oči a mňau. Zašla som do pracovného bunkra pre núdzové zásoby mačacích granúl.  

Tento je z piatich plachých mačiat najodvážnejší, a preto sa mu aj najviac ujde.

Zlieza sa zvyšok úderky, piaty dobehol so značným oneskorením. Čiernobiely sa pokúša vykopnúť odvážneho od potravy.  

On ten vzadu by tak rád jedol, ale hierarchia nepustí. Je vskutku zaujímavé sledovať mačacie kvinteto. Títo dvaja vždy jedia, ostatní traja sa zalizujú a čakajú, kým ich pustia k zvyškom. Aj keď rozdelím mačaciu potravu na dve časti a jednu dám o kus ďalej, trojica vždy váha a keď sa pustí do jedla, ostražito sleduje dvoch vedúcich.

Sakra, tí dvaja mi dnes nič nenechajú.

-------------------------------------------------------

Po ukážke fabrických mačiek ešte vinohradnícka mačka od kriqa

Na jeseň ju opití haďári obrali a chceli napchať do prešu, ale sa im to nepodarilo, ako kopa iných vecí v živote.

------------------------------------------------

V idarovej vinici sa urodili mačky až dve.

Timur&Matilda

Vrr vrrr.

Ozaj, mačky si vraj pradením spevňujú kosti, čo by sa údajne dalo využiť pri dlhodobom pobyte v kozme. Sapient by predchádzal pradením svalovej atrofii. Neviem, ako "vedci zistili" túto liečivú schopnosť pradenia - či mali kontrolnú skupinu nepradivých mačiek, ktoré boli kvôli tomu v horšej kondícii. Každopádne pradenie nie je len tak, mirnix-dirnix, lebo príroda nemala zrovna čo na práci.

-----------------------------

Dnes prispel aj Ivan mačkou z Tuniska.

Toto nie.

Toto tiež nie. Ani jedna z nich.

A toto už vôbec nie.

No, už skoro ...

... a TU JE!

Ale inak sú všetky tie zvieratká z Tuniska.