Začal ho mlátiť do hlavy hlava nehlava bez ohľadu na fakt, že hlava zabalená v slame pokorne uložená v prútenom koši upletenom z čerstvého jarného prútia už nikomu nepatrí a mlčí.
Tak aká krádež?
Aký zločin?
Veď už i telo bez života sčasti havrany vyzobali.
O pár dní neostane iné, len kôpka bielych vysušených kostí, o ktorú zavadí snáď len slnečný svit v náhlom záchvate narcizmu.
Tak čo sa stará o to, čo nie je ničie?
Nedá! Za nič na svete!
Neprezradí, čo za poklad skrýva.
Mal plán ju na stredoveký spôsob vystaviť všetkým na oči, aby videli, ako skončia, keď sa vymknú jeho zákonom poslušnosti; jeho zákonom mravnosti, morálky, jeho presvedčeniu, že svet je špinavý ako dekel od verejného záchoda.
Jeden ani nestíha zbavovať tento svet skazenosti a nemorálnosti.
Sladké to časy, keď bolo možné vystaviť tú neslušnosť na pranier, zbičovať ju, upáliť ako nepotrebný kus papiera, zavrieť za okované dvere kláštora a pretvoriť ju pod obraz boží na pannu čistú a bez pohany ticho vädnúcu v pokore bez jedinkého pohľadu detských očí, bez využitia toho hriešne zapáchajúceho tela.
Len nájsť miesto večného nepokoja, kde by ľudské oko dostalo priamy zásah, priamy úder rovno do prostriedku mozgu.
Tak nech už ho nechá!
Nech si zoberie tých pár drobný na crack, či na akom svinstve teraz frčí a nech tiahne. Tento jeho výbuch nízkych pudov mu bol vždy odpudivý. Nikdy nebol ako on, umelec.
Umelec v tom konečnom zmysle slova!
Kradnúť a mlátiť to dokáže každý chudák.
Chudák! Je to vlastne len chudák a len preto ho k sebe prichýlil, pokojne trpiac jeho posmešky, že byť hrobárom je divné povolanie.
Poslanie to je, ty tupec!
Poslanie!
A v absťákoch mu i naďalej prerastal cez hlavu a opäť ponížene priliezal a žobronil, odprosoval, plakal pri jeho nohách, to perpetuum mobile ľudskej nízkosti.
A podstate mu to bolo jedno, ale dnes potrebuje myslieť.
Myslieť!
Konečne sa mu podaril úlovok hodný majstra a tento úbožiak sa to hodlá všetko zničiť, všetku tú prácu, hľadanie, to rozkladajúce sa morálne cítenie, to chlípne verejné obnaženie všadeprítomnej suverenity pod heslom - Poďte so mnou, zbavím vás pochybností a vyvediem na správnu cestu, cestu blahobytu i pokoja.
Verejnú výzvu, tak nehanebnú, že pozdvihnúť ju môže len to najčistejšie a najspravodlivejšie čo jestvuje. Smrť. Smrť ako výzva.
A v tomto okamžiku tu má na prahu vlastného uznanie zdochnúť ako zavšivená krysa?
Prečo len telo tak málo stačí vlastnej mysli?
Prečo?
Na základe anonymného ohlásenia vtrhla včera polícia do bytu Adriána S. a zatkla prítomného pomocníka Alexeja H. podozrivého z vraždy svojho domáceho. Ten ho zrejme v panike zbavil hlavy hneď po čine a zo strachu pred identifikáciou ju zohavil a chcel s ňou utiecť.
Páchateľ však po prešetrení zrejme skončí v liečebni pre ťažko duševne chorých.
Motív vraždy nie je zatiaľ známy, predpokladá sa však spojitosť s drogovou závislosťou páchateľa. O prípade vás budeme i naďalej informovať.
Komentáre
:-)
á tak, hlásili nám
;-)
na toto potrebujem zimník ;)
mám aj šálu voľnú
snehovááááááá ))))))))))
aj duševne chorí
ešte myslím;
ale na čo ...?
Prečo len telo tak málo stačí vlastnej mysli?
hrobár zarobí
RAZ :)