Niekto sa bojí sľubovať. Bojí sa povedať slová prisahám, sľubujem, navždy, nikdy, určite. Iní, naopak, slovami nešetria. Ťažko povedať, kde je zdravý stred. Rozmýsľala som nad tým deň pred svojou svadbou, keď mi moja sestra povedala, že ona by asi manželský sľub nezložila, lebo človek nikdy nevie, čo bude. Že ak 50 percent našich manželstiev skončí v troskách, ako to predsa ešte môžeme sľubovať. CChce to riadnu dávku optimizmu, alebo naivity? Neviem. Nie som z tých, čo si nechávajú zadné vrátka a nepoužívajú prísľuby, aby kedykoľvek mohli dočiahnuť na kľučku. Už mi to viackrát nevyšlo a mala som možnosť poučiť sa, a nikdy nehovoriť nikdy. Nechať si vrátka pootvorené. Neviem to. Neviem ísť inak ako naplno, neviem ľúbiť a myslieť na koniec. A myslím si, že preto som ochotná preskakovať aj vysoké prekážky. Nie kvôli prísľubom, ale kvôli svojej úprimnej viere. A tak som sa vydala. Nesľubovala som to pred oltárom a aj keď mi preblesklo hlavou sestrino "ako môžeš vedieť, čo bude", uvedomila som si, že sľub je aktom vlastnej snahy, nie akýmsi daným božím rozhodnutím. Keď sľubujeme, vyjadrujeme vôľu a svoju stopercentnú účasť na aktivitách so sľubom súvisiacim. Vyjadrujeme svoju momentálnu lásku a svoju ochotu urobiť ju nadčasovou a večnou. Vyjadrujeme schopnosť zaťať zuby a robiť kompromisy. A v neposlednom rade - radosť z toho celého. Lebo pre mňa vstup do manželstva nie je akýmsi vstupom do celibátu, väzením, kde nemôžem dýchať, lebo som niečo sľubovala. Je to radostný akt, kde sa zaväzujeme, že budeme dýchať spolu. Synchrónne, nádych aj výdych. Je to romantická a veselá udalosť, kde nám svedčia všetci blízki a aj oni museli na farárovu orázku "Budete vy všetci tu prítomní týmto manželom pomáhať, aby ich zväzok bol pevný?" odpovedať "Áno, budeme". Bolo krásne mať ich tam všetkých so sebou a oslavovať našu lásku. Nepotrpím si na formality a sobáš za žiadnu formalitu nepovažujem. Nie je to papier. Nie je to formálna predohra pred rozvodom. Nie je to zmluva. Je to vyznanie. Vyznanie pred Bohom, blízkymi a milovanou osobou. A sľub, brať to vyznanie vážne. Nebojím sa toho. Som Dorota Rowett a z toho nového mena ide sila. A presne tak sa cítim po svadbe. Silnejšia. Dva prúty sa spojili do jedného.
Očami Doroty Nvotovej
04.12.2012 20:05:18
:)
Komentáre