Začalo sa ďalšie súdne pojednávanie. Už ani neregistroval, ktoré v poradí to bolo. Zmysly mal dávno otupené, ale z celého srdca veril, že sa mu ho raz podarí vyhrať. Nikdy sa nemienil vzdať svojej adoptovanej dcérky. Čo na tom, že bola Rómka? V čase ich bezproblémového fungovania rodiny si vybrali ju. Oslovilo ich práve toto dievčatko s neuveriteľne smutnými, veľkými očami. Po adopcii ich rodinný život nadobudol úplne nový rozmer. Prežívali svorne nádherné obdobie popretkávané láskou a porozumením.

Toto malé, nevinné stvorenie predsa nemá nič spoločné s ich osobným zlyhaním v nevydarenom manželskom zväzku. Od úplného začiatku bol rozhodnutý bojovať za jej pridelenie do svojej výchovy. Dlhoval jej to. Zabezpečil si právnika a spolu čelili nezmyselným útokom svojej exmanželky a obrovskej moci štátnej mašinérie.

Po rozvode smutná, malá slečna putovala späť do výchovného diagnostického ústavu. Opustená a sklamaná mlčky prehĺtala sliny plné horkosti. Nádherná mozaika, krátkej ale šťastnej životnej etapy, sa jej razom rozplynula. Ostali len smutné chvíle, trpké spomienky a oči pre plač.

Dnes súd znova zvažoval možnosť zveriť dievčatko do opatery adoptívneho otca. Celý prípad bol paradoxne pridelený úplne novej sudkyni. Všetci prítomní vstali a v ohlušujúcom tichu počúvali rozsudok: „V mene republiky...“

Tela muža sa dotkla jemná triaška. Pocítil obrovské napätie. Na chvíľu jeho čelo ozdobili hlboké vrásky. Studené potôčiky potu mu pomaly stekali za golier sviatočnej košele. V ústach mu náhle vyschlo. Zmocňoval sa ho známy pocit beznádeje. Očami doslova visel na ústach sudkyne: “Maloletá... sa zveruje do opatery svojho adoptívneho otca...“ Muž náhle zbystril pozornosť. Nečakane sa ho zmocnil nádherný pocit víťazstva. V okamihu vyhľadal čokoládové očká svojho milovaného dievčatka. Na tvár im svorne zasadol čarovný úsmev.

V jeho nezvyčajne smutných očiach konečne zažiaril plamienok vytúženého šťastia a neskrývanej radosti. Plný emócií podal ruku svojmu právnikovi. Tým mu vyjadril svoju vrelú vďaku. Potom víťazným, rýchlym krokom smeroval von z vysokej budovy v ústrety novému, pokojnému životu...