Keď sa ponáhľam. Bola som v práci cez sviatok. A tak som sa dohodla s kamoškou, že po práci príde pre mňa a pôjdeme nakupovať. Som to rýchlo chcela stihnúť a tak som sa ponáhľala. A pretože som trošku meškala, tak som sa ešte viac ponáhľala a kričala len na vrátnika, pekný deň a vydržte to do rána a pozerala pred budovu kde sa točilo sivé auto. Pretože ja som slepá tak som nevidela značku a tak som sa začala ešte viac ponáhľať aby kamoška dlho na mňa čakať nemusela. Tak som rýchlo vbehla do skleneného kolotoča a točila sa von z budovy. Ale stále som mala na očiach auto aby som videla kde zastala. Vykročila som s plnou razanciou von a vtom ma zarazili zatvorené čisto umyté sklenené dvere. Nabúrala som do nich celou silou. Kedže ich pani upratovačka krásne do čista v ten deň umyla a vrátnik ich iniciatívne zavrel. Keď som prestala vidieť hviezdičky a mala obkreslených všetkých svätých, vykročila som na nákupy. Tie prebehli k počudovaniu v pohode. až na to, že keď som vystupovala z auta tak mi vypadla peňaženka, ale našťastie sa mi podarilo sa obzrieť a uvidela som ju. Vtedy som dotiahla do dokonalosti a detailov všetkých svätých. Pre tieto príležitosti nosím so sebou notes. Mám tam už veľa strán pokreslených. Na druhý deň som išla do práce s úsmevom na perách a múdrejšia, že tie dvere majú dve krídla. A pani recepčná čo mala deň pred tým voľno sa mi začala sťažovať. Že ktorý blbec narazil do dverí tak, že tam ostalo otlačené čelo a aj nos. No ktorý??