Opäť som v Prahe, v centre môjho života. Tešila som sa no zároveň bála. Prešiel prvý týždeň a môj čas príchodov domov sa priemerne pohyboval kolo 20:00, ak som vôbec došla.
Vždy som stihla ísť len pod sprchu a ľahnúť do postele. Tempo života sa stalo neunesiteľné ale zároveň mi vyhovuje.
Nemám čas zamýšľať sa nad tým čo sa deje kolo náš, nestíham sa trápiť problémami prečo ma môj bývalí nechal, prečo všetko nejde tak ako chcem, alebo prečo sa deju určíte veci tak a nie onak.
Spiritus je život, môj život, nepíšem ho preto aby som pri niekom vyvolávala ľútosť, alebo aby som nim niekoho nudila, píšem ho kvôli sebe a človeku, ktorý mi vyčítal, že už dlho som nič nenapísala.
Ďakujem, tým, ktorí mi zanechajú komentáre, či už kladne alebo záporné.
Mia
Komentáre