Dnes som bola štyrikrát pochválená, trikrát obdarovaná darčekmi, a asi šesťkrát objatá. To sa mi za celý život nestalo. Ale nie asi stalo. Ale dnes som vďačná všetkým dobrým ľuďom, ktorí boli pri mne. Už dlho som nebola tak nesama. Ah. Ďakujem.

Koľko lásky, asi sa pominiem. Chcem si to vážiť, chcem si to udržať. Chcem to opätovať.

Dnes mi pár ľudí ukázalo dobro, podporu. Niečo úžasné, čo niektorí ľudia dokážu.

Sprvu som sa len tak skromne škôlkársky ostýchala prijať ich lásku, ale potom som sa nadýchla a hovorila si len prímaj, len prímaj,  to stráviš, to stráviš, budú vitamíny a ty potom zdravá niečo z tej lásky vrátiš majiteľom.

Dýcham, predýchavam, snažím sa uchovať si dnešné vitamíny. Musí to ísť, dobrá energia, len si to stráž a dávaj pozor kam s tým pôjdeš!

Keď je láska, tak sa človek konečne na niečo normálne môže sústrediť, dnešný deň mi dal chuť do práce a vrátil mi nádej pre moju budúcnosť.

Moc pozitívne? A hádam nebolo na čase? Možno som sa začala pozerať okolo seba.

Teraz si pekne sadnem po krásnom dni, do pokojného večera si pustím Vivaldiho (vďaka Tina) a budem dýchať.