Pred tabuľou, na ktorej bola zavesená mapa stála skupinka spolužiakov, ktorí sa popri vzájomnom skúšaní smiali a žartovali. No ja som uvažoval nad tým, čo vlastne sú?

Veď každý jeden človek musí vedieť, že je len obrovskou zvláštnou nevysvetliteľnou kopou buniek.
A každá bunka je len obrovskou zvláštnou nevysvetliteľnou kopou atómov.
A každý atóm je ešte väčšou zvláštnejšou nevysvetliteľnejšou kopou (ne)nabitých častíc, ktorých podstatu sme ešte neodhalili

Každý človek má viac manaj presne určené, ako dlho bude obývať našu krásnu zneuctovanú a zneužívanú Zem. Každý človek musí vedieť, že raz musí opustiť to, čo viac, či menej miloval...

Čo vlastne drží človeka pri živote? Prečo je schopný stáť, chodiť, počúvať, hovoriť? Čo je zmyslom jeho biedneho života? Kto vyšší ho sem poslal, a čo tým chcel docieliť?

Čo ho stavia vyššie, ako zvieratá? Čo je tá tajomná sila, ktorá mu dáva moc na to, aby robil veci tak, ako ich robí? Prečo človek stále dookola obí tie isté chyby?

Prečo je tak sprostý, keď podľa všetkého má na tomto svete nejaké poslanie? Prečo sa nerodí hneď inteligentný, ale musí sa učiť vždy od začiatku? Prečo sa vlastne vzdeláva a stráca čas, ktorý by mohol využiť oveľa zmysluplnejšie? K čomu mu je toto všetko, keď po smrti mu neostane úplne nič? Na čo honobiť majetok a pachtiať sa za pozemskými statkami, keď na konci budem aj tak všetci rovnaký a nikto nebude iný...