Potok bol, a stále je, malé mestečko. Rybka rada spoznávala nové rieky a prúdy, a tak vždy keď bola príležitosť, Rybka sa vybrala do sveta. Na svojich cestách stretla mnoho rôznych zvieratiek, no tie ju až tak nezaujímali, lebo vedela, že doma v Potoku ju čakajú jej obľúbenci. Viac ju zaujímali riasy, útesy a rokliny. Najkrajšie útesy sa jej zdali v južnom Francifiku, no krásne bolo aj v Švaceáne. Preplávala toho naozaj dosť... Prahoceán, Lonceán, Parifik, Holandoceán, Grecoceán, Talifik... Jej posledná cesta bola do Florencoceánu, bolo jej tam skvelo aj preto, že tam bola so známou osobnosťou – Milkou. Rybka si z každej svojej cesty doniesla nejakú pamiatku. Väčšinou to bol háčik alebo sieť, do ktorej sa priplietla. No doma mala celú zbierku najrôznejších háčkov. Najbližšiu cestu Rybka plánuje do Prahoceánu a prinesie si odtiaľ najväčší úlovok – spomienky na dni prežité s Jazvecom...