Už pomaly 20 mesiacov nevnímam farby svojimi očami.
Všímam si odtiene zeme, kým mi hravými pohybami ručičiek vysvetľuje, ktorá je "terna" a ktorá "sivá".
Hrdosťou prekypujem, keď prečíta desať prstov a pritom si všímam pohyb pier pri výslovnosi písmena "s" a niečo mi zohrieva dušu. Vtáčiemu čvirikaniu sa snažím chápať, kým sa sladko smeje a nadväzuje s nimi rozhovor. Nebolo mi to dané ani skrze knihy prekladateľské, a preto iba vpíjam okamih, keď sa mu roztiahnu pery a predné zúbky vyčnievajú.
Dovoľujem si byť hrdá, keď znalosti farieb a čísel prezentuje a pokornou bývam, keď sa dostávame k výchove a disciplíne.
Voľnosť. Definícia voľnosti pri zbere púpavy. Pri behu. Pri privoniavaní vánku, čo mu hladká vlasy. Pri skúmaní prachu, ktorý na hlavičku sa vyšplhá. Radosť, čo z očí srší pri hre so psom a rozšírené zorničky pri neznámom. Úplne roztvorené, kým čaká na moje povolenie a nevie, že vie lepšie ako ja. Vie, že sa treba pozastaviť nad kvapkou dažďa alebo kvietkom, ktorý vyčnieva z trávy. Doteraz nepovšimnutý, teraz taký vzácny. Prečo som si ho nikdy nedala do vázy? Možno keby vedel, že púpavu nie je potrebné pestovať, neobdivoval by ju ako zázrak? Bože, odpusti nám dospelým.
Zvrchovanosť lásky, keď volá "mama" pri bolesti, pri hre, pri hlade, pri odhaľovaní života. Boh mi dovolil byť zdrojom. Súčasťou malého bytia. Neoodeliteľnou časťou do konca života.
Otázky preburcované, keď robí to, čo by robiť nemal a hlboká prozreteľnosť, keď hladnému v knihe ponúka svoju lízanku.
Ničím zvláštny. Predsa najzvláštnejší, keď mne Bohom určený. Tým, že je. Svojím dychom, tlkotom srdca, krokom.
Život bez ponáhľania. Bez predsudkov a pýchy. Sloboda voľby. Život oduševnenia.
Ocenenie usilovnosti mravcov, kým vláčia odrobinku z lekvárového chleba, čo nechal stopy na líčkach.
Nebojácnosť pri stretnutí so žabou. Obdiv pavúka, ktorý vyvolá rečové ohromenie. Povšimnuteľnosť zázrakov, ktoré Boh dal. Konečne ich vidím v jasnom svetle, bez uponáhľania sa, kým sedím v tráve.
Jemnosť rúk, kým čierno za nechtami vyčnieva. Spojiteľnosť nespojiteľného, keď hru vymýšľa. Vycibrenosť, keď chuť a vôňu jedla pociťuje. Roztiahnuté "mmm" pri ochutnaní, čo vďačnosť Bohu produkuje.
Pevná vôľa neovplyvná. Jednoduchosť života. Materializmus nula, láska a pozornosť sto bodov.
Život odznova prežitý. A predsa neopakovateľný. Predsa jedinečný. A mám na ňom podiel. Prežívam jeho krásu a bohatstvo.
Okamih s ním, a predsa dlhý deň. A v konečnom dôsledku prikrátky rok.
Nie zvláštnejší ako iní. Len môj. Bohom mne určený. So mnou mať detstvo strávené, na životné problémy riešenie vyhľadávané. Do konca milovaný. Do konca moje dieťa, do konca jeho matka.
Ničím zvláštny, predsa pre mňa najzvláštnejší. Ničím zvláštna, predsa pre neho jediná.