Vietor sa pohrával s lístim v korunách stromov. Sedela na tráve tesne vedľa neho. Mlčali. On žul steblo trávy, ona si hrýzla pery. Obaja hľadeli jedným smerom..
Do neznáma..
Ani jeden netušil, na čo ten druhý myslí.
Vtom ona vyskočila. Vytiahla z vrecka mobil a rýchlo navolila to,čo potrebovala.
Z reproduktora mobilu sa začali rinúť známe tóny. Nechápavo na ňu pozrel. Usmievala sa. V jej očiach si prečítal otázku. Nebadane prikývol. Podala mu ruku a on vstal.
Tancovali.
Presne tak, ako voľakedy dávno o tom snívala..
Jeho tričko zmáčala vlastnými slzami..
Presne tak,ako voľakedy snívala..
03.08.2009 09:19:21
Komentáre
vymením ožuté steblo trávy za vedro ľadovej vody
..:))).. to je menši problem,ako to steblo.. :)))
stebiel je tu celá lúka
... žuť sa mi nechce o smäde, mám viac pavučín v hu.. ústach ako slín :)
Tak,