O niekoľko týždňov sa  začnú farbiť listy stromov a pádom na zem ukončia svoju tohtoročnú púť. Ako každý rok, znovu ma prepadá pocit, že leto ubehlo akosi príliš rýchlo ... tým rýchlejšie, že počet naozajstných letných dní by sa tento rok dal pravdepodobne bez problémov spočítať na prstoch jednej (?) ruky.

     Ale nejde len o leto. Už niekoľko rokov mám pocit, že život uteká okolo mňa a ja neustále niečo strácam. Končí sa týždeň, mesiac, leto, prázdniny ... o štyri mesiace sa končí tento rok. A ja mám pocit, akoby sa pred niekoľkými dňami iba začínal. Akoby som sedela na kolotoči povinností, ktorý sa možno niekedy podarí trochu spomaliť, ale znovu sa rozbehne skôr, než z neho stihnem vystúpiť.

     Napriek všetkému ... ja viem, že v skutočnosti z neho ani vystúpiť nechcem. To iba dnes večer ma prepadol akýsi pocit strašnej únavy - a možno ešte niečo ... Akési uvedomenie si, koľko vecí by ma zaujímalo, ale nestíham sa im venovať ... koľkým veciam som sa aj začala venovať, ale nestihla som ich niekam dotiahnuť... napriek všetkému - neprestávam si robiť plány do budúcna, čo všetko ... stihnem a zvládnem :o))