Zachytil som zaujímavú informáciu, ktorá ma vcelku prekvapila. Americkí kolonisti žili veľa rokov blízko Indiánov. Bolo medzi nimi mnoho vojen, mnoho situácií, kedy sa navzájom pomiešali. Avšak podľa mnohých amerických autorov žiadny Indián nezostal žiť štýlom belochov navždy, všetci sa vrátili k štýlu života indiánskeho spoločenstva. A čo bolo veľkým prekvapením pre kolonistov, mnohí z nich, ktorí sa dostali do zajatia k indiánom, nechceli od nich odísť ani keď boli prepustení na slobodu. Aj keď boli Indiáni chudobnejší a menej rozvinutí, mali tak nasledovaniahodný život spoločenstva, preto mnohí belosi zostali radšej medzi nimi. Vyzerá to tak, že našej kultúre chýba niečo, čo je potrebné pre ľudské šťastie. Čím je spoločnosť bohatšia, tým viac chce mať svoj priestor a viac súkromia. Oddeľujeme sa od druhých, nechceme už tráviť toľko čase s druhými. To však spôsobuje problémy. Bohatá kultúra sa odľudšťuje. Svetová zdravotnícka kultúra skúmala tento jav a zistila, že ľudia z bohatých krajín trpia depresiou osemkrát viac ako obyvatelia chudobných štátov. Ako je to teda s vyspelosťou našej civilizácie? Nemali by sme viac skúmať dejiny, aby sme rozumeli, čo je skutočne dobré pre človeka?