Posledné dni som zavalená prácou. Robím, to čo zvyčajne nerobievam. Aj prácu, ktorá by počkala do zajtra, či popozajtra.
Chcem si vziať voľno v týždni plnom termínovaných úloh a tak robím čosi, čo som ešte nerobila. Pracujem neodkladne, ba dokonca vopred.
Už zajtra zabalím ako kedysi dávno ruksak. Tento krát synov. Dám doň spacák, karimatku a stan. Nasadnem a autobus a ten sa pohne smerom k mojim najkrajším spomienkam.
Idem si ich oživovať spolu s bratancom.
Najskôr jednu dve noci v dedinke, v ktorej sme kedysi trávili prázdniny. Snáď ešte existuje tá obrovská záhrada, s ktorej sme zo stromu pozerali predstavenia v letnom kine. Teším sa na námestie s kapličkou, po ktorom som sa spúšťala v kočíku pre bábiky, na cukráreň, v ktorej nám stará mama kupovala úžasné veterníky, na dve hospody, do ktorých sme chodievali s džbánom pre pivo.
Najskôr jednu dve noci v dedinke, v ktorej sme kedysi trávili prázdniny. Snáď ešte existuje tá obrovská záhrada, s ktorej sme zo stromu pozerali predstavenia v letnom kine. Teším sa na námestie s kapličkou, po ktorom som sa spúšťala v kočíku pre bábiky, na cukráreň, v ktorej nám stará mama kupovala úžasné veterníky, na dve hospody, do ktorých sme chodievali s džbánom pre pivo.
Možno stretneme kohosi, kto si nás bude pamätať. Nás, alebo našich starých rodičov. A dá si pivo s nami.
Spať budeme u rieky. Tam, kde sme sa kedysi hrávali. U rieky Doubravky. U jezu (tá slovenská hať je taká nerozprávková). Myslím, že to bude pri troche šťastia poriadna romantika (beriem aj fotoaparát).
Chceme spať len tak. Pod šírim nebom. Presne ako kedysi. Stan beriem len pre prípad dažďa. Zaspávať pod hviezdnou oblohou, spomínajúc na všetko a všetkých.
A potom noc v zrúcaninách hradu Lichnice. To bude možno aj trocha strašidelné. Len staré zrúcaniny a vôkol hustý les. A deň u vodnej nádrže Seč, ku ktorej sa dostaneme cez Hedvigino údolie.
Tam sme sa túlali každé leto. Spolu so starou mamou.
Možno ešte jazdí stará lokálka. Kto vie? A my sa na kúsok zvezieme vo vláčiku s drevenými lavicami. K zámku Žleby, kde som tiež už tie dlhé roky nebola.
Možno už nebude existovať stará záhrada, letné kino, či lávka cez rieku. Možno nájdeme spomienky celkom nečakané. Zabudnuté.
Je to taký zvláštny pocit. Vracať sa kamsi, kde to bolo najkrajšie. Kde je schovaných najviac príjemných spomienok. Kamsi, kde je schované moje detstvo.
Komentáre
prajem ti
Neviem presne,kde to je
Ale,ak by to bolo blízko Lomnice,daj echo a poprosím o buchty ;)
Janusha vďaka :-)
Pod altánkom :-)
rusalka
Krasny vylet
Topas234, Alwas vďaka :-))
Krasnu cestu,
príjemnú
Misolietavec, Vikina :-))
Rusalka
sa teším...
:)
prajem Ti, aby sa vsetko aspon na tych par dni vratilo - spomienky, vone, ludia, sny...trosku zavidim jez, fesneho bratanca, lokalku, dedinku a nezavidim noc v zrucaninach...
tak nech je ta dovolenka skutocne naj , vrat sa stastna , plna silnych dojmov:))))
Plpko, vďaka :-)
Hanka, ja sa na noc v zrúcaninách
Pokiaľ nebude nejaká veľká búrka... ale aj tak :-)
A domov sa vrátim... dúfam, že celá :-)
Takže Doubravka je od Hohe Tatra ďaleko ?
:0)
.
118
Teide :-)
Sygon :-)
prajem TI príjemné stretnutie s tvojimi spomienkami !