Nadobudol som dnes presvedčenie, že tí dvaja, muž a žena určite, no raz sú manželia súčasní, raz bývalí, raz brat so sestrou, potom bratanec so sesternicou, napokon milenci, ktorí sa zhliadli v hriechu všetkého druhu, sa nakoniec asi so mnou boja rozprávať z očí do očú. Iba paranormálne bláboly vtĺkajú do hlavy. Najviac ich zaujíma stav disponibilního zostatku v mojom bankovom dome, potom keš, ale zo všetkého najviac sú asi sklamaní z môjho bytu. Že sa zatiaľ nepredáva. Oni majú trošilinku menší a kdyby bolo priaznivo, mali by moc nadštandardný bytisko v obytnom panelovom dome. S prekrásnym výhľadom do zeleného a rovno u neba.

Dneska mi žena, čo sa robí za peknú a odhodlanú na všetko, neprišla na vopred dohovorenú schôdzku. Ja som sa hnal, cez celé Čákovo Hradište, abych stíhal na 14:15 miestneho času a ona nikde. A pritom to sama navrhla. No čo by ste na to povedali, ha? Asi nič nehovoríte. A robíte dobre, lebo je to neuveriteľné. Obávať sa stretnúť s jedným programovo skromným a dobrým chalanom, čo vás tam vyčakúva a ona si myslí, ako výborne so mnou zasa vybabrala. A ten jej, mimochodom on je aj farár a spermatológ, okrem iných povolaní a poslaní, tak ten jej fandil. A že som debil keď som si myslel, že sa so mnou niekedy stretne v reálu. Lebo oni predsa nemajú pomáhať ale týrať a škodiť.

Takže chcem iba potvrdiť, že moja pozícia je správne, som tu dobre a priebežne plním úlohu. Ja im dám, Byť zlí a za tyrany duší oslabených ranami osudovými. Ocino mi vraveli, že najväčším trestom pre takýchto humanoidov bude, keď sa do mňa zalúbia. Obidvaja.

Tak mi držte palčoky, ktorým sa teda sce. Zasa sa ozvem. Prepínam a končím.

Zatiaľ. Ďalšia relácia zajtra. Možno o takomto čase. Ešte presne neviem. Ahoj! A doči!