Zdravím vás aj sám seba,

v práci budeme mať "X-mas party", a ja chudák, čoby stojaci na pomedzí hranice medzi Bosskou a svojimi podriadenými, som bol požiadaný, aby som odprednášal k prípitku aj príhovor. V tomto superosobnom rozpoložení a rozčarovaní, v akom sa momentálne z niektorých ľudí nachádzam to bude chcieť toľko premáhania a využívania mojich hereckých schopností, ktoré nemám... Ach jaj... Určite sa im všetkým poďakujem za celoročnú ťažkú prácu, za trpezlivosť a blábláblá. Viete, ako to myslím. Pracovne je to takmer dokonalé. Je jasné, že človek chybí a občas sa stane všeličo. To samozrejme chápem veľmi dobre. Nikto nie je bez chýb. A tí ľudia makajú. Tých by sa tento príhovor netýkal. Bohužiaľ je ich menej ako tých ostatných, ktorí si z roboty urobili holubník.

Ale každá práca, v ktorej musíte šéfovať si žiada aj určitý osobný odstup. Máte byť vždy nápomocní, vedieť žiadať, poďakovať, slušne prikazovať... Ale to sa už asi opakujem. Preto sa idem teraz vyventilovať a napíšem, ako by taký príhovor vyzeral, keby som mal byť veeľmi úprimný a osobný...

"Milé kolegyne, drahí kolegovia,

onedlho sa nám končí rok, v ktorom sme dokázali spoločne veľa vecí. Postretlo nás mnoho zmien - dobrých, aj zlých. Chcem sa vám poďakovať za vašu snahu, za váš čas strávený v práci, za vaše pochopenie. Ľudia z okolia možno nechápu prečo robíme to, čo robíme. Mnohí si myslia, že je to o peniazoch, ale pravdu nepoznajú. Len my sami, a vy najlepšie, viete povedať o čom táto práca je.

(hmmm... toto by som snáď mohol použiť aj v normálnom príhovore, ale nasledujúcu časť už asi eeeééé ;-)))

Chcem sa vám poďakovať za to, že od začiatku uvoľnenia miesta vo funkcii, ktorú teraz zastávam, ste ma tam videli bez mihnutia oka. Zrejme ste si mysleli, že budem vaša najlepšia voľba a váš obetný baránok. Čiastočne som to urobil aj pre vás, ale inak z čisto egoistických pohnútok. Chcem sa vám poďakovať za to, že za mnou chodíte s každou blbosťou len preto, aby ste neboli náhodou za niečo zodpovední vy sami, aj za to, že musím mnoho krát rozmýšľať aj za vás. Za to, že ma viete vytočiť do nepríčetnosti, ale to už zvládam celkom dobre. Človek pri vás zosilnie. Ďakujem. Chcem sa vám tiež poďakovať za to, že ste mi potvrdili to, čo som si o väčšine z vás aj myslel. Trafil som sa priam výborne do vašich pováh. Keď prídete za mnou, nikdy neodmietnem vaše návrhy a postrehy k práci, robím pre vás, pri najväčšej skromnosti, maximum. A tak sa pýtam, ako mi to oplácate vy? Tým, že keď ja potrebujem niečo od vás, tak dávate ruky preč? Tým, že potom trávim hodiny navyše pri tabuľkách, z ktorých sa mi oči križujú? Alebo tým, že si myslíte, že vždy bude tak, ako si vy poviete? Nedá sa vyhovieť všetkým a pokiaľ si pamätám, vašim šéfom som ja. Chcem sa vám poďakovať za to, že ma fakt dokonale viete nasrať, a preto tu nebudem hovoriť o tom, že ste fantastickí, lebo nie ste.

Prajem vám dnes večer veľa zábavy, jedzte, pite, veseľte sa, lebo mne ste už úsmev z tváre zobrali. Len vďaka vám sa viem obrniť voči tým trápnym poznámkam na moju prácu, ktorú robím len pre vás. Ventilujete sa na mojom mene, ale zato ste sa stali výbornými riťolezcami, ktorých z duše neznášam. A poďakujte mi za to, že aj napriek všetkému stojím stále za vami a vybavujem pre vás takmer aj svetový mier.

Takže Veselé Vianoce a Happy New Year 2010! A usmievajte sa koľko vládzete, lebo každá sranda raz končí!"

Jáááj, tak túžim toto povedať nahlas! Ale nie som sviňa. A dúfam, že ani nebudem. Niektoré pracovné maniere už riešim, ale mám snáď ešte toľko inteligencie, aby som do toho nezaťahoval nič osobné.

Bože, ako sa teším, že si na tom večierku zatancujem.

Váš Dodow.