Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Dotyk krídel ....

Rozmýšľam nad rýchlosťou času, nad zrodením a smrťou. Smrť sa ma dotkla, svojimi krídlami. Premýšľam nad slovami, ktoré som počula... odišiel náhle, bez rozlúčky. Odišiel. Len najbližší vedia, aký bol, čo robil... Mal ženu a krásne dcéry. Tá staršia ho pochovala už dávno. Aj svojmu priateľovi povedala, že jej otec zomrel. Aj keď na pohrebe mu bola až dnes. Pre ňu zomrel ešte keď bola malá. Možno to bolo v čase, keď pred štedrým večerom zobral darčeky, stromček, predal ich a peniaze prepil.
Pretĺkal sa, ako vedel. Bol šikovný, vedel všetko, len... zodpovednosť mu chýbala. Odišiel od nich, nechal ich samé. Večne smrdel grošom. Dno pohárika vídal často. Z manželkou sa rozviedol, súd ani na chvíľu nepochyboval. Z bytu odišiel dobrovoľne. Chýbali mu. Istý čas býval u rodičov. Keď zomreli a majetok sa predal, väčšiu časť dedičstva dal deťom. Čas plynul ďalej. Nikto o ňom nepočul, nikto nevedel, kde je, čo robí, ako sa má... Zazvonil telefón. V ňom hlas oznamujúci nepríjemnú správu.
Smrť nebola vykúpením, prišla skoro, v najlepších rokoch. Napriek tomu, že nikdy nebol vzorným súrodencom, nikto nezaváhal. Vybavili pohreb, poskladali sa naň, obliekli si smútočný odev a išli sa s ním rozlúčiť. Bol jedným z nich. Hrala hudba, tiché smútočné slová, vyvolávajúce spomienky...spomienky súrodencov na detstvo, ktoré nebolo jednoduché, spomienky manželky a spomienky vlastných detí.
Keď začala hrať hudba, smútočný sprievod povstal, aby sa rozlúčil...dcéra, ktorá sa otca vzdala dávno, prišla k rakve, pohladila ju a povedala prosté prepáč...po tvári jej tiekli slzy a dvere sa pomaly zatvárali....         

život | stály odkaz

Komentáre

  1. niet čo dodať..
    .
    publikované: 20.03.2009 07:46:45 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Snežko, moc hezky si to.
    Ani se nezmôžu na nic jinýho.Jenom to, že taky čekám až umřu.
    Aby mě začali příbutní mít rádi.
    Jenže já to mám vopřemejšlený trošku jinak. Žádnej vobřad, žádný kecy, že nás vopustil manžel, otec a bratr,bude to úplně bez ničeho. Příbuzní se vožerou v nejbližší hospodě, bez rezervace, mě rozfoukají po nějakým háji u krematória, mám už jedno vyhlídnutý. Hezký, útulný.Ale je to v CZ. To cejtím jako menší problém. Ale si písemně vymíním, že nechci do Blavy. Ani po smrti.
    Jinak ař si semnu dělají co scú, né?
    Sem se zakecal, tak promiň. Ale fakt si to moc pěkně sepsala. Mně to evokovalo.
    publikované: 20.03.2009 07:53:13 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  3. :(
    zavislost si vypytala dalsiu dan... do certa s nou.
    publikované: 20.03.2009 08:15:35 | autor: kordelia (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Kordélio,a proč by si závysláky vodsuzovala, hááá?
    Proč je nenecháme umřít tak jak chtějí? No?Si představ, například, asi blbej příklad, ale skús, že někdo, nějakej člověk se chce uchlastat na smrt. Protože jiní tvorové to nedělaj. A má na to pádnej důvod, nóoo?
    Třeba, že se mu nechce skočit pod vlak nebo se blbě vobjesit. Aby ho to bolelo.A dusil se
    Ale jinak jsem proti jakýkoliv závislosti. Akorát, že se občas neovládnu:-))))
    Pěknej celej den, přeju!!!
    publikované: 20.03.2009 08:37:42 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Snehová ...toto mi nerob,
    keď tak pekne svieti slniečko...
    ...ja viem, smrť si nevyberá....-(
    publikované: 20.03.2009 10:09:15 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  6. mito,
    v mojom vyjadreni nebolo odsudenie zavisleho. az moc dobre poznam co citia, aky su, co chcu a ako kracaju zivotom. ale rovnako dobre poznam aj rodinu, ktoru zavislost postihuje tiez a nie menej ako samotneho zavisleho. preto som vyjadrila hnev, bezmocnost ale aj prijatie, ktore pri stretnuti s touto chorobou a s tym, ako vsetci naokolo trpia citim. ked on netrpel a tak chcel, bola to jeho volba.
    publikované: 20.03.2009 10:32:04 | autor: kordelia (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Snežka, rozmýšľam nad tým...
    nad tými slzami,...slovami "prepáč",...slzy - mohlo byť aj inak, je mi ľúto, že to bolo práve tak,...čo jej bolo vlastne ľúto, seba samej, jeho? O_ô
    publikované: 20.03.2009 14:26:59 | autor: Derechura (e-mail, web, autorizovaný)
  8. hmmm
    aj taky je zivot...niekedy smutny, niekedy zly ale vacsinou sa skonci slzami.
    publikované: 20.03.2009 15:19:18 | autor: Always (e-mail, web, autorizovaný)
  9. To som ja mito z blogu pravdivého.
    asi sme sa trošku hodne nepochopili. Nevadí.Ja sa s tým vysporiadam. Ahojko!!
    publikované: 20.03.2009 17:17:09 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014