Strach nám bráni ísť ďalej.
07.04.2015 22:52:37
Vstek, nenávisť, násicii všetko je vlastne strach. To strach je koreňom všetkého zla. Ludí ktorých je najťažsie mať rád, sú ľudia ktorý to najviac potrebujú.
Je ťažko kde začať, mám pocit že tieto dni to nie som ja. Chaos ktorý mám v živote je extrémny a na jednej strane som šťastná, spokojná a plná lásky od ľudí ktorý ma ľúbia, chápu, podporujú, obdarúvajú darmy, pozornosťou a láskou. Na druhej strane som plná pochybnosti, úzkosti a strachu, ááno veľkého strachu. Človek by si povedal že najdôležitejším v živote je mať rodinu a ak ju máte nič viac vám nechýba, povedala by som že ja ju mám, je úžasná aj keď si niekedy skočíme do vlasov. Mať takého ocina kt. čo vám vidí na očiach vám splní, podporuje vás od malička v tom čo vás baví, maká s vami na vašich úspechoch a je pri vás vždy keď to potrebujete aj s maminou sa o vás starajú aby ste mali všetko v každej sfére, nie sú z tých rodičov ktorý svoje dieťa nepustia na trening, výjazd, sústredko pretože musia doma makať, milujem ich ale teraz vidia že to nie som ja.. Brat so sestrou pre kt. budem vždy ten malý štopel ktorému by zniesli aj modre z neba, malý drobec ktorý im ide dosť často na nervy a ak nemá pravdu tak je "oheň na streche" (bola som taká, malá a rozmaznaná a nebojím sa to priznať!)Rodina je všetko ale sú veci, ktoré sú podstatne a to je vnútorný pokoj! Ktorý nemám, bojím sa čo bude, neviem čo všetko môžem, cez bolesť nechcem isť a to čo milujem mi je zakázané na čas. ""Oh bejbyy, bejbyy spievam si - nalej mi.:D "" Blúdim vo svojom vnútri a viem že strach je to najhoršie čo môže človeka stretnúť. Na vonok sa tvárite že ste spokojný, plný elánu do života, plníte si svoje ciele a užívate si pocit slobody ALE na druhej... Sú dni kedy nejem, nespím a sú také kedy pijem a jem. Posledné dva týždne sú zle! Bola som znova na expedičnej kamere, moja 15 ročná sprieznená duša je zase tou dušou ktorou bývala pred pár mesiacmi, v kolene mám už asi "zetkovú" injekciu a na "party-party" som sa opila ako ťapa, a dobre :D až na druhý deň, vtedy mi bolo dosť zle. "Keď my tak milujeme tú čečinu z hôr, horáci a hasiči sa nezaprú - telom, duchom, srdcom."
Čo máte radi vy ? na čo práve pri čítaní možno "nezmyselného" pre vás článku myslíte ? Čo vám dnes urobilo radosť ? Mne ju urobil môj ortopéd, pekný úsmev a slová "Krásny a zasnežený deň želám Anička" a nie je deň hned krajší ? :) Vážte si, sú chvíle momenty ktoré sa vo vašom živote už nezopakujú a preto budte hrdý na každý moment čo ste zažili, vykonali.. Možno si zo svojho života ja robím takú malú križovatku, ale ako každý dobre vieme niekedy treba také zle momenty do života, aby sme sa mali z čoho odraziť. Ja som šťastná, a to je tá prvá strana môjho ja o kt. som horovila na začiatku, každý máme tie naše dve strany a ja dúfam že aj tá druhá stránka mňa bude za krátky čas spokojná, vysmiata a znova na tartane sťastná! :)
Nikdy sa nedeje niečo len tak, neexistujú obyčajne chvile! Všetko má svoj dôvod, úplne všetko a dokonca aj to čo teraz robíme!
Komentáre