Včera som mohla byť bohatšia. Neviem presne o čo, prinajmenšom o jednu pracovnú kabelu.
Prechádzajúc východom, z momentálne môjho najobľúbenšieho obchodného domu, tlačiac „kočiar“ k odstávke, prechádzal popred mňa seriózne vypadajúci pán, s klobúkom na hlave, k bankomatu. Pracovnú kabelu položil na rad zasunutých vozíkov.
Viete ako mi stúplo sebavedomie, že mi dôveroval? Že vôbec nezapochyboval či ja, alebo niekto iný , prechádzajúci okolo, mu nevzal kabelu? Sústredený na zadávanie kódu, si nikoho nevšímal. Mal právo ma aj napadnúť, poprípade žiadať aspoň vysvetlenie, ale on ani nevnímal, že som otvorila kabelu, nie pracovnú, ale dámsku, vybrala mobil, nastavila a cvakla. Záber nie je síce ukážkový, ale zrozumiteľný. Odložila mobil a až vtedy sa ráčil otočiť. Tak , ako okolo iných OD aj tu sa zdržujú bezdomovci. Usmiala som sa na neho a išla domov. Jeho dôverčivosť v dnešnej dobe ma dostala.

Dovtedy sa chodí z krčahom po vodu, kým sa nerozbije.