Ako dieťa som vianoce milovala. - Zvláštna ''príchuť'' škorice a tých dní vo vzduchu, vianočné pesničky, ktoré nikdy neomrzeli, rozprávky,ľudia boli milší ako obvykle, ozdobovanie stromčeka, ktoré trvalo vlastne aj zopár hodín, kedže najprv bolo treba pojesť polovicu saloniek. Adventný kalendár, pri ktorom vždy stála otázka, čo nám další deň prinesie - akú postavičku. ( Snehuliak, Mikuláš a či Stromček) Odpočítavanie dní - koľkokrát sa ešte vyspím, aby som uvidela Zlaté prasiatko. Písanie Ježiškovi na 999 99 a vždy tam stálo, aby všetci okolo mňa boli šťastní. nikdy som nebola materialista a vyhovovalo mi to. NO ČASOM SA TOTO VŠETKO STRACALO DO NENAVRATNA ..(( Ľudia prestali byť milší,..Stali sa z nich hrozní materialisti zahľadení do seba, a ja už nemám rada škoricu, vianočné pesničky, ozdobovanie stromčeka a už mi ani salonky nechutia. Adventný kalendár som naposledy videla ešte, ked som mala nádej v očiach na lepšie zajtrajšky. Už neodpočítavam dni, nechcem vidieť zlaté prasiatko (ani nič zlaté), nepíšem Ježiškovi na 999 99 .. pretože som pochopila, že novorodenec narodený v maštali nevie čítať.. a preto mi nikdy moje želanie nesplnil. No jediné, čo mi zostalo.. je len to, že STALE NIE SOM MATERIALISTA... ............................... Tak ma napadá otázka, čo sa stalo z ľudmi?..asi hlúpa otázka, no ked budú umierať .. budú Objímať zlaté hodinky s vodo-triskom?, alebo budú sedieť vo svojich nových autách? alebo preberať všetky dary, ktoré dostali ? ..... Myslím, že nie, Každý z nich bude chcieť byť s tými jeho srdcu najbližšími i tie posledné minúty, sekundy. .......TAK PREČO TO NIE JE TAK I NA VIANOCE? NEDAJU PREDNOSŤ SVOJIM NAJBLIŽŠIM???????????????????..... a len sa hrnú do nákupných centier, ničia Vianoce, predbiehajú sa, kto kúpi drahší darček .. a horko-ťažko sú k sebe milší..alebo sa usmejú..(( ..