O vojne proti terorizmu sa toho už popísalo mnoho. Začala sa po páde "dvojičiek" 11. septembra 2001. Necelý mesiac na to (7. októbra 2001) vtrhli Američania so svojou operáciou pod názvom Trvalá sloboda do Afganistanu. Dôvodov bolo niekoľko, ale jedným z nich bol určite pokles produkcie ópia. Afganistan ako jeho najväčší producent pod vládou Talibanu v roku 2000 uvalil "ban" na pestovanie tejto (ako ju nazval už Adam Smith) komodity. Ópium sa získava z makovíc maku siateho. Medzi najznámejšie drogy vyrábané z ópia patrí heroín. Svet, lepšie povedané drogovo závislí a Tí čo na predaji drog vyrábaných z tejto komodity zarábajú nekresťanské peniaze museli byť zhrození. A je asi úplne jedno, že iba v USA, alebo nedávno v brazílskom Riu de Janeiro zomierajú desiatky policajtov v boji proti drogovým gangom. V tejto sfére to funguje rovnako ako v celej ekonomike. Opäť sa snažia riešiť dôsledky miesto toho, aby sa zamedzilo príčine tohto stavu. Je zaujímavé, že Taliban v Afganistane dokázal znížiť pestovanie "makovíc" až takmer na nulu. Viac v nasledovných tabuľkách a grafoch (s mojimi krátkymi poznámkami):



Počet hektárov, na ktorých sa pestovalo ópium.



Produkcia ópia v metrických tonách.

Ako bol na tom zvyšok sveta v období poklesu produkcie v Afganistane?



V hektároch.



V metrických tonách.



Tabuľka (v metrických tonách). Tu stojí za zmienku, že svetová produkcia ópia je takmer konštantná. Pohybuje sa v rozsahu od 4 346 metrických ton do 5 764 metrických ton. Až na rok 2001. To ale elita v USA tak predsa nemohla nechať a prakticky okamžite poslala armádu do Afganistanu situáciu riešiť.



Graf (v metrických tonách).

Ako sa tento "talibanský ban" odzrkadlil na hodnote produkcie ópia v roku 2002?



Nie nadarmo 1. novembra 2009 - Afgánsky minister boja proti narkotikám tvrdil, že medzinárodné jednotky dislokované v krajine zarábajú peniaze z produkcie ópia. Väčšina ópia sa nachádza v provinciách kontrolovaných USA, UK a Kanadou. Že to nie je po prvý krát, čo sa veľmoci angažujú v ochrane svojich ziskov dokazuje aj tento malý exkurz do histórie.

Ľudia, ktorí nechcú mať s drogami nič spoločné tak musia aj naďalej trpieť túto nenažranosť elít, ktoré idú aj cez mŕtvoly. Svojimi daňami sa skladajú nielen na liečbu drogovo závislých, ale aj na platy stále rozrastajúceho sa policajného zboru takmer v každej krajine na svete. Ďalej, prispievajú na žold vojakom, ktorí sa v lepšom prípade vrátia živí a zdraví domov, v horšom prípade zomierajú v nezmyselných vojnách. A o tých vojnách rozhodujú ľudia čo potom sedia doma v župane, v papučkách na gauči pred svojim krbom. Horší ako Tarantinovi Nehanební bastardi...