Opýtal sa ma môj priateľ Ladislav Bušman. „Co se Ti na nás Čechoch nelíbí?“ Milujem českú kultúru a som zamilovaný do svojich čekých priateľov a tak som musel trochu rozmýšľať. Čo sa mi na nich nepáči? „Itybrutén“. To je to čo sa mi na nich nepáči. Ako som na to prišiel? To sa raz Jiří Krampol vo svojom programe „Nikdo není dokonalý“ opýtal destatich Čechov: Aké boli posledné Caesarove slová? Desať Čechov odpovedalo správne. Česi sú inteligentní. Aj manželka sa ma opýtala na to isté, ešte než začali odpovedať v televízii Česi. Zaujal som patetickú pózu ako jeden slávny slovenský herec Martin Gregor a hovorím :“Aj ty Brútus, môj syn?“ Potom odpovedali Česi:

Itybrutén.

1 Tchsss

Itybrutén.

2 Tchss

Itybrutén.

3 Tchss

A už ani nepoložia otázku. Len mikrofón pred dotazovaným

Itybrutén.

4 Tchss

Itybrutén.

To 4 Tchss znemená, že štyria už správne odpovedali.

Deväť Čechov odpovedalo takto „itybrutén.“ Itybrutén liek na všetko. Vysvetľujem manželke, ktorá už neverí mojim slovám o Brutovi. Liek na Cézarove rany uštedrené mu senátormi, liek ako antidepresívum z toho, že končí republika a začína vláda cézarov. Moderný liek na to, že voľby sú veľká šou až do dnešných dní. Liek na nostalgiu za rakúskym cisárstvom.

Desiata starenka so smutnými očami. Asi nemala ľahký život. Tie oči akoby sa už chystali zhasnúť. Odpovedala tiež správne ale inak: „ I ty Brute, můj synu?“

Ten itybrutén som si asi vymyslel a možno ani nie. Ja som to len tak počul. To i ty Brute. Ale stejne sa mi to na Čechoch nepáči.