Počúvam hlasné túžby,

od východu do západu

slnka, mojej vôle slúžky;

pripomínajú mi sna záhradu

hlbokú ako oči zelené,

ako rieka, čo spomienky mi vezme.

Najkrásnejšie sú,

keď pomarančové slnko

omýva tvoj členok nahý,

keď chcel by som byť vlnkou

rieky plnej nehy.